Preskočiť na obsah
PolitikaEurópa

Zámer dobrý, výsledok rozpačitý. Alebo prečo sa v Dánsku bijú o jazyk v kostoloch

Táto poznámka sa týka iskrivého politicko-cirkevného sporu, ktorý sa nateraz v Dánsku skončil. Kým u nás rezonuje téma tisíc a jedného pohlavia, pornonotárov, či propotratových piluliek, Dáni mali obavu o bezpečnosť svojich obyvateľov.

Mette Frederiksenová. Foto: TASR/AP

Mette Frederiksenová. Foto: TASR/AP

Publikované: 

Dánsko je krajina so silnou protestantskou tradíciou. Pre protestantizmus je posvätná sloboda, slobodná vôľa človeka, osobný vzťah medzi človekom a Bohom a čo sa týka liturgického života, tak, samozrejme, tradičné používanie národného jazyka v kostoloch.

Pod vplyvom silnejúcej migrácie rozochveli časť dánskej spoločnosti obavy z radikalizácie určitých mešít. Na tieto obavy reagovali vládni dánski Sociálni demokrati ešte v roku 2020 návrhom, aby všetky nedánske kázne, ktoré v Dánsku zaznejú v akomkoľvek sakrálnom priestore, boli prekladané do dánskeho jazyka a tým boli pod kontrolou.

Bol to taký návrh/nenávrh, ktorý mal monitorovať a tak zamedziť formovaniu možných radikálov z moslimského prostredia. Výsledkom bolo, že takmer všetky cirkvi pôsobiace na území Dánska by boli týmto zákonom dotknuté. Predkladatelia zákona vysvetľovali, že preložené kázne okrem toho, že zvýšia bezpečnosť, budú prínosom aj pre cudzojazyčných obyvateľov Dánska, lebo tí lepšie pochopia jazyk a kultúru krajiny, ktorá ich prichýlila.

Odporcovia zákona oponovali, že ide o porušenie slobody prejavu. Ide o rozsievanie nedôvery medzi obyvateľmi Dánska. Tiež sa pýtali, kto a ako bude kontrolovať preklady a kto a ako si preverí, že sú v prekladoch všetky vety z kázne. No a čo bude s kazateľmi, ktorí kážu z hlavy, bez prípravy?

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.