Redaktor Libérationu sa zišiel s Junckerom v Paríži na skorom obede. Ten vtedy v úlohe predsedu Európskej komisie vyvracal špekulácie, že je závislý od alkoholu. Vysvetľoval, že ľuďom sa často zdá, že je opitý. Ale tak to nie je. V skutočnosti má vraj po vážnej autonehode pred dvadsiatimi siedmimi rokmi problémy s rovnováhou a zle odvtedy chodí. „Myslíte si, že by som bol ešte v úrade, keby som mával na raňajky koňak?“ vyhlásil vtedy šesťdesiatjedenročný Juncker, ktorý v minulosti opakovane zaujal svojím neformálnym vystupovaním. Napríklad keď na Európskej rade vítal predsedov vlád únijných krajín a s rozmachom ich potľapkával po tvári, porovnával si s nimi farby na kravatách a maďarského premiéra Viktora Orbána zdravil ako diktátora.
Juncker vysvetľoval, že iba bojuje s únavou. „Pracujem 14 – 15 hodín denne, na to som nebol zvyknutý.“ Tvrdil, že mu fámy o jeho alkoholizme znepríjemňujú život a spôsobujú problémy aj v jeho manželstve. „Už aj žena sa ma pýta, či jej neklamem, že nepijem doma.“ Francúzsky novinár Jean Quatremer, ktorý s Junckerom hovoril počas ľahkého obeda, k tomu podotkol, že predseda Európskej komisie obedový šalát zapil štyrmi pohármi sektu. Keď spolu hovorili pred rokmi, stál ešte Juncker na čele vlády Luxemburska. K jedlu pil biele víno a na záver si dal tri poháre koňaku.
Výhovorky sa nevyplácajú
Jeden príklad z Česka: V máji predstavila vláda Petra Fialu plán na zníženie rozpočtových deficitov na nasledujúce dva roky. Počíta sa s rastom všetkých priamych daní. Porušuje tým Fialov často opakovaný sľub, že priame dane vláda nezdvihne. Český premiér porušenie sľubu nepriznáva. Odvoláva sa na zmenu okolností, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu. Keď následne televízia pustí záznam jeho vlastných slov prednesených mesiace po začiatku vojny, keď sa už naplno prejavila energetická kríza, Fiala to zahrá do autu. Ani v konfrontácii s vlastným výrokom porušenie sľubu neuzná.
Je rozumné úplne evidentné porušenie sľubu len tak zahrať do autu a nechať vyhniť? Ako veľmi to rozkladá dôveru? Jednu z najväčších cností a bohatstiev, ktoré spoločnosť má. Ktoré ju držia pohromade a posúvajú ju k prosperite, vyššej civilizačnej úrovni a spokojnosti v živote. Spoločnosti sú bohaté, pretože si v nich ľudia dôverujú. Nie je to tak, že by si ľudia verili, pretože tie spoločnosti sú bohaté a vyspelé. Najskôr bola dôvera, až s ňou prišla prosperita a bohatstvo.
Iste, nad volebnými sľubmi sa dá mávnuť rukou ako nad niečím, čo je len šou na vyzbieranie hlasov a nikdy sa to nesplní. A ten, kto to čaká, je naivný. Je to však zhruba rovnaké ako reklama lákajúca na prvotriednu kvalitu, aby zákazník vzápätí zistil, že realita je inde a on jednoducho naletel. Prirodzene sa cíti ako podvedený hlupák. Výsledok je jediný. Dotyčnej firme prestane veriť a už si od nej nič nekúpi. Preto sa každá značka, zvlášť tá čeliaca ostrej konkurencii, o svojich zákazníkov stará a váži si ich. Robí všetko pre to, aby nesklamala ich očakávania a udržala si ich. To isté robí múdra politická strana pre svojich voličov.
Politika je obhajoba záujmov konkrétnych ľudí a skupín. Strata dôvery v ňu má však väčšie a horšie dôsledky. Rozkladá dôveru v celej spoločnosti. Svetová štúdia hodnôt World Values Survey dáva dohromady prieskumy z mnohých krajín sveta. Otázka znie: Súhlasíte s tvrdením, že väčšine ľudí sa dá veriť? Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú obrovské a veľmi úzko súvisia s bohatstvom. Presne napĺňajú súvislosť. Ako sme povedali, najskôr bola dôvera, tá priniesla bohatstvo a prosperitu. V Európe klesá miera dôvery zo severu na juh. Už menej zo západu na východ.
Vedie Nórsko, kde s tvrdením, že väčšine ľudí sa dá dôverovať, súhlasí 73,4 percenta ľudí. Nasleduje Švédsko (63 %) a Fínsko (58 %). Tieto dáta sa zbierajú pravidelne dlhé roky. Vo všetkých škandinávskych krajinách sa miera dôvery v zásade nemení. Nech tam vládne ktokoľvek a vo svete sa deje čokoľvek. Je to zjavne niečo hlbšie v spoločnosti, čo prežíva desiatky rokov spoločenských zmien. Potom nasleduje Švajčiarsko (50 %), Veľká Británia (47 %) a Nemecko (45 %). Spojené štáty majú vo svojej populácii 39,7 percenta tých, ktorí ľuďom dôverujú. To je hodnota porovnateľná s českým výsledkom: 37 percent.
Prečo si sever verí a juh nie
