Prečo sa oplatí plniť sľuby. Bohaté, vyspelé a spokojné sú len krajiny, kde si ľudia dôverujú

Redaktor Libérationu sa zišiel s Junckerom v Paríži na skorom obede. Ten vtedy v úlohe predsedu Európskej komisie vyvracal špekulácie, že je závislý od alkoholu. Vysvetľoval, že ľuďom sa často zdá, že je opitý. Ale tak to nie je. V skutočnosti má vraj po vážnej autonehode pred dvadsiatimi siedmimi rokmi problémy s rovnováhou a zle odvtedy chodí. „Myslíte si, že by som bol ešte v úrade, keby som mával na raňajky koňak?“ vyhlásil vtedy šesťdesiatjedenročný Juncker, ktorý v minulosti opakovane zaujal svojím neformálnym vystupovaním. Napríklad keď na Európskej rade vítal predsedov vlád únijných krajín a s rozmachom ich potľapkával po tvári, porovnával si s nimi farby na kravatách a maďarského premiéra Viktora Orbána zdravil ako diktátora.

Juncker vysvetľoval, že iba bojuje s únavou. „Pracujem 14 – 15 hodín denne, na to som nebol zvyknutý.“ Tvrdil, že mu fámy o jeho alkoholizme znepríjemňujú život a spôsobujú problémy aj v jeho manželstve. „Už aj žena sa ma pýta, či jej neklamem, že nepijem doma.“ Francúzsky novinár Jean Quatremer, ktorý s Junckerom hovoril počas ľahkého obeda, k tomu podotkol, že predseda Európskej komisie obedový šalát zapil štyrmi pohármi sektu. Keď spolu hovorili pred rokmi, stál ešte Juncker na čele vlády Luxemburska. K jedlu pil biele víno a na záver si dal tri poháre koňaku.

Výhovorky sa nevyplácajú