Množstvo ľudí na Západe má dnes strach pred klimatickou krízou a boja sa nárastu cien energií. Pomôžu tomu dotácie na zatepľovanie a fotovoltiku?
Nejaký typ dotácií je vhodný. Nie všetci ľudia sú pripravení niesť kompletné následky energetickej krízy, ktorá sa rozvinula v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Klimatická zmena je ešte ďalšia téma, tu ide o dlhodobejší proces prejavujúci sa extrémnymi výkyvmi počasia a zmenou charakteru klímy. Platí však, že lepšie je pripravený ten, kto má dobre zateplený dom, ideálne aj s obnoviteľným zdrojom energie, rekuperáciou a nejakým efektívnym spôsobom chladenia, prípadne pokročilejšie technologické vybavenie.
Väčšina domácností však nemá k dispozícii potrebné financie. Nejaký typ dotačnej podpory je preto vhodný. Aj v iných krajinách sa tieto opatrenia dotujú. Naše domácnosti by boli výrazne znevýhodnené, ak by neboli podporené dotáciami.
Dotácie sa majú týkať najmä ľudí, ktorí žijú v starších domoch na vidieku. Aké sú vaše predpoklady vývoja cien energií?
Interné predpoklady nemáme, ale dlhodobo profesionálne sledujem trh s elektrinou a videl som, čo sa tu dialo v poslednom období. Prudké nárasty cien spôsobil vyslovene nedostatok niektorých energonosičov, najmä zemného plynu. Keďže sa z neho vyrába pomerne veľa elektriny v Európe, malo to vplyv aj na jej cenu. V súčasnosti sú ceny stále niekoľkonásobné oproti obdobiu pred krízou a nejaký čas pravdepodobne na takých úrovniach aj zostanú. Nevidím na trhu zásadné skutočnosti, ktoré by mohli rýchlym spôsobom cenu elektriny zlacniť. Je to aj preto, že výpadok zemného plynu znamenal jeho nahradenie LNG, ktorý je drahší vzhľadom na dopravu a regasifikáciu.
Čo môže pomôcť domácnostiam?
Obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú v súčasnosti najlacnejšie a ich efektívne využívanie vzhľadom na ich dostupnosť. A tiež pomôže zvyšovanie energetickej hospodárnosti miest či znižovanie spotreby, napríklad pri starších domoch.
Európa zatrúbila na veľkú energetickú transformáciu, ktorou by sme mali postupne nahradiť klasické fosílne zdroje obnoviteľnými zdrojmi, najmä solármi a veternými elektrárňami. Neobávate sa našej novej závislosti od dovozu vzácnych kovov potrebných na výrobu batérií či fotovoltiky, ktoré sú pod kontrolou ázijských mocností? Nebude ich cena prudko rásť?
Nemyslím si to. Trh je pomerne globálny. Máte pravdu, že asi 90 percent primárnych zdrojov, ktoré sa používajú na výrobu fotovoltických panelov, pochádza z Ázie. A nejde len o fotovoltiku. Napríklad vo veterných turbínach sa používajú komponenty, ktoré pochádzajú priamo z Číny. Táto závislosť určite nie je v poriadku, ale nebude to podobná závislosť ako bola tá, do ktorej sme sa dostali pri dovoze zemného plynu z Ruska.
Je však potrebné sa tomu venovať. Európska únia má vypracované stratégie, ako vybudovať vlastný priemysel a podporiť rôzne prepojené dodávateľské reťazce. Táto transformácia je ale beh na dlhšej trati. Čína v každom prípade potrebuje exportovať, na tom stojí jej ekonomika. Nemyslím si, že by hrozilo zastavenie dodávok.
Je to však geopolitická páka, ktorá môže byť v prípade potreby využitá...
Áno, ale čo by ňou dosiahli? Čína potrebuje ekonomický rast.
Veľa potrebných vzácnych kovov pochádza aj z Ruskej federácie, napríklad kobalt a nikel. Aj tu dôjde k čiastočnej „obmene“ závislosti.
Pri fotovoltike to až tak nevnímam, tieto spomenuté prvky sa používajú skôr pri výrobe batérií a technológii k elektromobilite. Tie však dokážeme nahradiť. Už sú vo vývoji technológie, ktoré tieto prvky nebudú potrebovať. Sú však aj ďalšie kritické minerály, najmä neodýmium, ktoré sa používa do magnetov na výrobu elektriny, ktorých náleziská mimo Číny takmer ani nie sú.
Energie rástli všade v Európe, no na Slovensku bol tento rast politickým zásahom zastropovaný. Tento stav neúmerných dotácií sa však zrejme nebude dať vykrývať donekonečna. Nehrozí nám náhly a prudký nárast energií po tom, ako to už štátna pokladnica už nebude zvládať?
Táto predstava vychádza z presvedčenia o trvalo vysokých cenách, no v súčasnosti už také vysoké ceny nemáme. Predchádzajúci víkend dokonca boli na spotových trhoch v niektorých intervaloch záporné ceny elektriny. Ak by sme fungovali na spotových cenách, neboli by naše účty také vysoké.
Domácnosti však tieto možnosti nemajú.
Pripravovaná reforma trhu s elektrinou ráta aj s prechodom z tradičných modelov, keď máme elektrinu zazmluvnenú na rok alebo dva dopredu, na dynamické cenové tarify, ktoré môžu kopírovať trh alebo reagovať na rôzne cenové signály. Ten, kto dnes nakupuje na spote, je na tom rozhodne lepšie ako ten, kto má fixný kontrakt.
Ten má však zatiaľ väčšina spotrebiteľov...
Pravdaže, domácnosti žiaden iný kontrakt mať ani nemohli. Pri firmách je otázka, v ktorom čase nakupovali elektrinu, keďže skokové zmeny boli výrazné. Otázne je, ako sa budú ceny vyvíjať tento rok. Zvýšili sa aj distribučné poplatky, ktoré sa premietajú do koncových cien elektriny, keďže ich sa štátna regulácia netýka. Tieto poplatky pritom v súčasnosti tvoria takmer polovicu ceny elektriny.
Hrubá stratégia EÚ je zatiaľ nastavená tak, že domácnostiam sa bude pomáhať prostredníctvom dotácií na zníženie energetickej spotreby. U nás však dotácie na fotovoltiku nie sú ktovieako vysoké. Nakoľko dokážu ľudí reálne motivovať?
Na Slovensku je to naozaj slabé. V Českej republike dostanete na fotovoltický systém vyše osemtisíc eur, čo je oproti nám takmer šesťnásobok. U nás je to 1 500 eur. Ak to nebudeme dotovať viac, táto politika nebude mať veľký motivačný účinok. Motivačné to bolo minulý rok, keď ľudia panikárili. Fotovoltiku si vo veľkom inštalovali aj takí, pre ktorých nebola vhodná, nejde o žiaden všeliek, ide len o doplnkový zdroj energie.
Nie je to pritom ani o tom, že hneď, ako si nainštalujem solárne panely, budem mať okamžite znížené ceny za elektrinu. Ja ju musím nielen vyrobiť, ale aj spotrebovať. Ale osobne by som bol radšej, ak by sa výraznejšie dotovali skôr opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, teda na zatepľovanie, výmenu okien a výmenu zdroja tepla, teda všetko, čo znižuje potrebu energie
Dá sa solárnymi panelmi vykryť celoročná spotreba energie v dome, ak sa v ňom aj kúri elektrinou?
Dá sa to cez virtuálnu batériu, ktorá vám započítava prebytky dodané do siete voči spotrebe medzi jednotlivými obdobiami, pretože v lete máte vyššiu výrobu ako v zime. Lenže ušetríte len cenu komodity, teda silovú zložku ceny elektriny. Neušetríte už distribučné poplatky, ktoré musíte beztak zaplatiť.
Čo sa deje s elektrinou, ak má človek na streche panely, ktoré vyrábajú viac energie, než dom dokáže ročne spotrebovať?
Existujú virtuálne batérie, ktoré vám počítajú vyrobenú elektrinu, ktorú ste nespotrebovali a vy ju dodávate do siete. Tú vám započítajú neskôr, napríklad v zime, keď máte menšiu výrobu. Ale ak máte celoročne vyššiu výrobu ako spotrebu, nemajú vám tento rozdiel ako započítať.
Vezmime si modelový dom: má 40 rokov, povedzme 150 štvrcových metrov vnútornej podlahovej plochy. Ak by mal nové okná a bol dobre zaizolovaný, dokázal by si v prípade elektrického kúrenia sám „zarobiť“ na vlastnú spotrebu? Prípadne akú časť by si takto vedel vykryť z vlastných zdrojov?
Najefektívnejší spôsob výroby tepla je v takomto prípade tepelné čerpadlo. Jeho faktor účinnosti je 300 až 400 percent, teda z jednej jednotky elektriny vyrobíte tri až štyri jednotky tepla.
Koľko stojí tepelné čerpadlo v prípade takéhoto stredne veľkého domu?
Približne šesť- až desaťtisíc eur.
Na akú veľkú dotáciu dokáže žiadateľ dosiahnuť?
Približne na jednu tretinu, maximálna dotácia je 3 400 eur.
Je to teda lepšie ako pri fotovoltike.
Áno, tam je maximálna dotácia 1 500 eur.
Ak by mal dom ročnú spotrebu 5-tisíc kilowathodín elektriny ročne, ktorá by sa používala na kúrenie, ohrev vody, svietenie a varenie, koľko kapacity solárnych panelov by potreboval, aby vykryl celú spotrebu?
Na to potrebujete zhruba päťkilowattový systém, čo je v súčasnosti asi desať solárnych panelov v cene približne desaťtisíc eur bez DPH. Pripomínam však, že účty vám to pokryje len spolovice, keďže distribučné poplatky musíte aj tak zaplatiť. Treba si uvedomiť, že momentálne majú domácnosti špeciálnu regulovanú cenu elektriny, preto je cena samotnej komodity pomerne nízka, je to niečo viac ako 80 eur za megawatthodinu. Kompletná cena elektriny je však dnes vyše 200 eur za megawatthodinu, teda distribučné poplatky a dane aktuálne tvoria dokonca viac ako polovicu z tejto sumy.
Podľa nedávnej štúdie Inštitútu 2050 sú dotácie na zatepľovanie s solárne panely nastavené zle. Veľké očakávania boli ohľadom programu Obnov dom, ktorý je financovaný z plánu obnovy. Do roku 2026 sa malo z neho zatepliť a energeticky modernizovať 30-tisíc domov. Program sa začal realizovať ešte minulý rok. Sprvu bol oň veľký záujem, bolo naň pripravených 40 miliónov eur. Za štyri mesiace sa však podarilo vyčerpať len milión asi pre sto žiadateľov. V čom bol podľa vás problém?
Ja by som tento program zatiaľ predčasne nehodnotil, program sa spustil len minulý rok v septembri. Nevieme ešte, ako sa to skončí. Stále môže byť úspešný. Problém však môže byť s administráciou žiadostí. Aj na programe Zelená domácnostiam [dotácie na podporu fotovoltiky, solárnych panelov, kotlov na biomasu a tepelných čerpadiel, pozn. red.] sme videli, ako rýchlo sa limity vyčerpali, keď sa prihlásilo naraz asi 10-tisíc ľudí. Je však rozdiel mať toľko žiadostí prihlásených a mať ich aj spracovaných, zrealizovaných a preplatených. To je obrovské množstvo administrácie.
Nie som si istý, či má na to v súčasnosti ministerská agentúra kapacity. V prípade programu Obnov dom to totiž nie sú také jednoduché žiadosti, ako je to v prípade fotovoltiky, sú to komplexnejšie projekty, kde robíte energetické posúdenie stavby a vyberáte kombináciu rôznych opatrení, pri ktorej musíte preukázať úsporu aspoň 30 percent. Musí sa to, samozrejme, tiež patrične vydokladovať.
V prípade programu Zelená domácnostiam však bol problém s množstvom žiadostí, ktoré zahltili pripravený dotačný balík v zásade okamžite. Podľa Inštitútu 2050 dnes o úspechu žiadateľa rozhoduje skôr to, či vôbec dokáže nájsť dodávateľa na realizáciu tejto služby do troch mesiacov. Nie je v súčasnosti problém vôbec zohnať dodávateľa?
To bolo ešte minulý rok, teraz už tento problém nevidím. Minulý rok bol taký extrémny, že by sa podľa neho nemali nastavovať žiadne politiky ani dotačné programy. Ľudia doslova v panike z rastúcich cien energií kupovali všetko, čo im prišlo pod ruku. Chceli mať pod kontrolou energie. Potom prišiel štát s podporou v podobe regulovaných cien, ktorá však prišla pomerne neskoro.
Neskoro, ale napokon výraznejšie ako ostatné krajiny EÚ.
Áno, a preto majú domácnosti tento rok nižší záujem investovať do energetických opatrení.
Zrejme z toho vyplýva, že podobné projekty sa beztak musia fázovať na dlhšie obdobie.
To je v poriadku. Určite však má zmysel urobiť prieskum trhu, aký je skutočný záujem a potenciál využitia dotácií. My máme bohaté skúseností z programu Zelená domácnostiam a tento program najlepšie fungoval minulý rok, keď sa to už prestalo robiť v kolách finančným limitom. To iba poukazuje na nedostatok zdrojov, na ktoré sa potom všetci nahrnú a o ten koláč sa idú doslova pobiť. Omnoho lepšie je robiť to otvoreným a predvídateľným spôsobom. To sá dá robiť napríklad harmonogramom výziev, pri ktorom majú ľudia istotu, že o dva mesiace príde ďalšie kolo, do ktorého sa budú môcť zapojiť.
Keď sa minulý rok otvorila podobná výzva za 30 miliónov eur, nebola zhltnutá naraz, pretože si všetci povedali, že si radšej poctivo pripravia projekt a až vtedy o dotáciu požiadajú a vedia, že ju dostanú. Úspech tohto projektu prišiel až na konci. To prispelo k výrazne vyššej procesnej kvalite.
Tí ľudia, ktorí minulý rok spanikárili a kupovali rýchlo solárne panely, urobili chybu?
Niektorí z nich určite. Kupovali všetko, čo bolo na trhu, často za vyššie ako bežné ceny. Mnohí si kupovali vec, ktorú ani nepotrebovali, keďže si nespravili zhodnotenie alebo analýzu, či ten solár ich dom vôbec potrebuje alebo či je preň vhodný.
Aký postup by ste odporučili ľuďom, ktorí zvažujú fotovoltiku?
V prvom rade by si mali zvážiť, čo ich dom vôbec potrebuje.
To dokáže aj laik?
V istom zmysle áno. Táto kríza bola dobrá v tom, že ľudia sa začali viac zaujímať o energetiku svojich domácností, ako spotrebúvajú elektrinu, koľko ich to stojí a ako sú tie poplatky rozdelené. Dovtedy tomu rozumel len málokto. Dnes už majú k dispozícii rôzne smartmetre, kde si vedia v reálnom čase zmerať spotrebu. Môžem si tiež nechať spraviť tepelno-technický posudok alebo ideálne rovno energetický audit, ktorý mi odhalí neefektívne miesta spotreby. Podľa toho sa vyselektuje, ktoré opatrenia má zmysel robiť.
Niektoré opatrenia sú ekonomicky návratnejšie ako iné. Napríklad zateplenie domu je pomerne málo ekonomicky efektívne opatrenie, čas návratnosti investície je zhruba 15 až 20 rokov. Fotovoltika má návratnosť do desiatich rokov a tepelné čerpadlo ešte menej. Ale na to, aby ste mohli inštalovať tepelné čerpadlo, musíte mať zateplený dom. Chce to poradiť sa s odborníkom, ktorý sa vyzná v technologických riešeniach a vie ich dobre navrhnúť.
Očakávate, že sa dotácie u nás budú zvyšovať?
Som pomerne skeptický a neočakávam žiadne markantné zvyšovanie. Ani pri programe Obnov dom to nie je ktoviečo. Tie dotácie sú maximálne na polovicu nákladov na obnovu domu, reálne dotácia pokryje tak 30 – 40 percent. Zvyšok si človek musí sám dofinancovať alebo požiadať o úver z banky. Sú to málo návratné zdroje, ktoré človek uvidí naspäť možno o 15 rokov.
Aký postup by mal človek zvoliť, ak chce ísť do fotovoltiky?
Mal by si spraviť analýzu odberného miesta a aký má diagram spotreby elektriny. Najlepšie je totiž vyrobiť elektrinu vtedy, keď ju spotrebujete. Potom by si mal zhodnotiť, koľko má využiteľného miesta na streche s dobrou orientáciou. Podľa toho sa nastavuje výkon a parametre elektrárne.
Následne si už treba hľadať dodávateľa, netreba tam absolvovať ďalšiu administratívu?
Pri programe Zelená domácnostiam na rozdiel od programu Obnov dom nie je veľa administratívy. V prvom rade si to treba dobre rozmyslieť. Ak mám miesto na streche a dokážem v danom čase výroby elektrinu zužitkovať, môžem do toho ísť.
Ako to prebieha procesne?
Človek sa zaregistruje, dostane aktivačný kód. Keď sa dohodne so zhotoviteľom, ktorý je schopný v rámci 90 dní projekt zrealizovať, aktivuje vydanie poukážky. Zdroj musí byť zrealizovaný aj vyfakturovaný v rámci troch mesiacov. Následne sa poukážka preplatí priamo zhotoviteľovi, nie domácnosti.
Je dodávateľov u nás na trhu v súčasnosti dosť? Nemusí sa už vyskytnúť problém ako minulý rok, keď bolo ťažké nájsť voľné kapacity na trhu?
Slovenský trh kopíruje rané štádiá tohto segmentu, keďže sme tu donedávna žiaden rozvinutý trh nemali. Ešte pred šiestimi rokmi boli ceny elektriny na veľmi nízkych úrovniach, takže tento trh sa nemal dôvod veľmi rozvíjať. Teraz chcú však náhle fotovoltiku všetci, odrazu sa na tento segment pretransformovali rôzni živnostníci, klampiari, elektrikári či dokonca murári. Všetko, čo malo ruky a nohy, začalo inštalovať solárne panely. Tak to niekedy aj vyzerá.
Prinieslo to aj následky?
Často sa stretávame s prípadmi, keď fotovoltika nefunguje. Firiem je tu teda dosť, otázna je ich odborná kvalita. Nie všetci sú profesionálne vyškolení inštalatéri. Naša asociácia preškolila viac ako tisíc inštalatérov, ale stále ich nie je toľko, ako by bolo treba. Mnohé firmy vzhľadom na dotácie a vyššie ceny idú radšej do Česka.
Dotácie u nich zvyšujú ceny inštalácie?
Presne tak, kvôli dotáciám sú tam tieto realizačné ceny približne o štvrtinu až tretinu vyššie, čo je zaujímavejšie aj pre súkromný sektor, keďže u nás sú oproti susedom ceny príliš nízko nastavené. Aj to je dôsledok toho, ak sú dotácie v prípade susedných krajín nastavené až výrazne štedrejšie. Vďaka dotáciám vás teda fotovoltika vyjde o tri- až štyritisíc eur viac ako v Česku. Ďalším fenoménom je aj to, že firma bez tradície a referencií už o niekoľko rokov nemusí existovať a ak zákazník bude potrebovať servis, nebude si mať u koho uplatniť záruku. To nie je dobrý stav.
Podľa čoho môžeme rozpoznať serióznu firmu?
Môže byť napríklad členom SAPI, čo predstavuje určitú istotu, že to firma myslí s realizáciami a reputáciou vážne. Mala by tiež byť na trhu dlhšie, asi by som si dobre zvážil, či objednávať od firmy, ktorá vznikla len pred rokom alebo dvoma.
To sú tie firmy, ktoré zareagovali na tú náhlu vlnu?
Áno. Česť výnimkám, samozrejme, sú aj kvalitné firmy, ktoré vznikli nedávno a ich majitelia majú dlhodobejšiu skúsenosť v inej spoločnosti. Je tu kopa nových firiem, ktoré vznikli len nedávno a nemajú referencie. Ja by som sa osobne rozhodoval aj podľa toho, akú kvalitnú majú webstránku, kde môžem vidieť, či to vôbec myslia vážne a kde majú uvedené aj referencie. V marci sme vydali Kódex inštalatéra fotovoltiky, kde sme popísali, ako má vyzerať kvalitná inštalácia počas celého procesu od prípravy až po realizáciu.
Foto - SAPI