Sú travestiti dobrí manželia?

Človek chvíľu nedáva pozor, a už sa spoločenská debata stáča novým smerom. Tentokrát sa teda diskutuje o tom, či je normálne, aby muž nosil ženské šaty, respektíve, aby sa prezliekal za ženu. Otázka vyvstala ako vedľajší produkt z rozvodového konania jednej českej celebritnej dvojice.Pre väčšinu verejnosti sa tak stalo prekvapivo v zdôvodnení návrhu cirkevného (!) rozvodu, ako by to cirkev potrebovala vedieť. Lenže tu ide o dva pohľady na manželstvo: a ten starší, cirkevný, potrebuje nejakú silnejšiu muníciu než len obvyklé, že „sa naše cesty rozišli, ale zostaneme priateľmi“. Kvôli tomu, že nás to raz prestane baviť, sa naozaj pred Bohom „kým nás smrť…“ nesľubuje. Ale záľuba v podprsenke na mužskej hrudi, to je síce určite každého vec, ale keď to tak uvážime, tak to tiež môže byť celkom slušná komplikácia v predstave, ako má také normálne manželstvo vyzerať.Zaiste do toho cudziemu človeku vôbec nič nie je. Dajme tomu, že predsa len má ten cudzí človek ľahký sklon zapojiť sa do debaty, čo to znamená, keď muž začne nosiť sukne. Teda sukne zaiste nech si nosí kdekto. Pokojne aj pávie perá alebo strieborné črievičky s tými najvyššími podpätkami. Je fakt, že v rôznych kultúrach čosi ako sukne nie sú vôbec atribútom ženstva, rovnako ako nohavice mužstva.

Ilustračné foto: Profimedia.sk

Ilustračné foto: Profimedia.sk

Dejiny ľudského obliekania sú bláznivé a plné podivností, muži nosili aj v civilizovanej Európe bizarné veci, napríklad také alonžové parochne alebo renesančné podväzky boli dosť výstredné a rozhodne nešlo o prejav striedmosti. Muži sú úplne rovnako márniví ako ženy, možno ešte viac, pretože ich k tomu nikto nenúti. Výstrednosť mužského oblečenia však nemusela byť vôbec spojená s tým, že sa chce cítiť ako žena: keď sa napríklad bojovníci do boja líčili (napríklad Napoleon), bolo to preto, aby viac vynikli ich mužské črty, alebo jednoducho preto, že taká vec ako boj za to stojí.

Kľúčová je však otázka, čo onen muž, ktorý sa rozhodne pre sukňu, pri tom akte cíti. Či si sukňu berie preto, že sa mu v tom dobre chodí a pekne to vetrá a vôbec sa mu to zdá zábavné a príjemné, alebo preto, že ho to neodolateľne vzrušuje. Potom si ešte navyše vezme ženskú spodnú bielizeň. Dôvod už je iný ako praktický alebo emancipačný. Ale aj to je aj jeho právo a moderný človek je dávno tolerantný a chápavý a vie, že človek je zložitá bytosť, ktorá je stvorená, aby na nej nebolo nič jednoduché.

Zároveň je tu aj fakt, že veci niečo znamenajú a nesú nejaký obsah, takže, keď sa muž začne trebárs prezliekať za Ljubu Hermanovou, asi na to má nejaký celkom silný vnútorný dôvod. A nerobí to preto, lebo si myslí, že v tom bude nenápadný a bude tým bojovať za rodovú rovnosť. Nie, robí to kvôli úplne niečomu inému.

Môj milovaný a dnešnými pokrokármi zatracovaný Woody Allen mužskú túžbu po ženských šatách spracoval v jednej obzvlášť smiešnej kapitole svojho náučného filmu Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa opýtať. Tá kapitola sa volá Sú travestiti homosexuáli? a je o jednej staršej solídnej manželskej dvojici, ktorá ide navštíviť priateľov.

Počas nudnej večere pán, ktorého skvele hrá fúzatý Lou Jacobi, odíde na toaletu, ale potom mu to nedá a zamieri do spálne pani hostiteľky. Tam ho chytí neodolateľná túžba prezliecť sa do jej šiat. Pustí sa do toho, navlieka si na svoje chlpaté telo kombiné, podväzky, podprsenku, celý sa pri tom chveje rozkošou.

Už je v najlepšom, keď sa ho hostiteľ vydá hľadať v obave, že uviazol na toalete. Zúfalý travestita sa snaží skryť, nakoniec sa spustí po odkvape a uteká medzi americkými domčekmi ulicou v ženských šatách. Nemôže to dopadnúť inak ako poriadnym škandálom.

Večer potom odhalený travestita líha so svojou ženou, ktorá mu hovorí: prosím ťa, prečo si mi nikdy nepovedal, že ťa baví prezliekať sa do ženských šiat? – Pán pokrčí ramenami, nepovie na to nič a popraje žene dobrú noc. Je rád, že si môže k svojej žene pokojne ľahnúť.

Ľudská sexualita je skrátka podivná vec, ale dôležité je, keď vás má kto pochopiť.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.