Kamaldulská slovenčina, náš prvý jazykový nosič kompletnej Biblie

Spisovná slovenčina sa nerodila ľahko, za svoju dlhú históriu prešla bohatým historickým vývojom i mnohými úskaliami. Zo škôl si isto pamätáme súperenie západoslovenskej bernolákovčiny so stredoslovenskou štúrovčinou. I to, ktorý variant nakoniec uspel a stal sa základom pre spisovnú slovenčinu, ktorú používame dodnes.

Bernolákovčina ako skorší pokus o spisovnú slovenčinu nevznikla vo vákuu. Problematika pestovania slovenského jazyka sa spomína u autorov prinajmenšom od 17. storočia. Na um nám príde významný slovenský humanista, básnik a učiteľ Vavrinec Benedikt z Nedožier (1555 –1615).

Išlo o jedného z našich najvýznamnejších humanistických vzdelancov, ktorý pôsobil aj ako profesor a dekan Filozofickej fakulty i prorektor Karlovej univerzity v Prahe. Ako prvý taktiež spísal systematickú gramatiku českého jazyka v diele Grammaticae Bohemicae ad leges... v roku 1603.

Túto knihu venoval českej, moravskej a slovenskej mládeži (iuventuti Bohemiae, Moraviae, Slavonicae), pričom sa významne zaslúžila o formovanie českého spisovného jazyka i národného povedomia. Autor však nezabúda ani na svoj rodný jazyk a v knihe karhá Slovákov, že zanedbávajú vzdelanie a nepestujú svoj materinský jazyk.