Elektromobil možno obhájiť aj z konzervatívnej perspektívy. A veľa námahy na to netreba

Elektromobily si v slovenskej širokej populácii udržiavajú negatívnu povesť nezmyselného progresívneho pánskeho huncútstva, zhruba niekde na úrovni vegánskej slaniny.

Pramení to najmä z tunajšej nátury, ktorá je pri prijímaní zásadných zmien skeptickejšia. Ide tiež o pozostatok myslenia z relatívne nedávneho obdobia, v ktorom autá na baterky sprevádzali mnohé pôrodné bolesti. A v neposlednom rade hrá rolu aj neschopnosť oddeliť samotnú technológiu od kontroverzných politických rozhodnutí, ktoré ju násilím pretláčajú.

S plynúcim časom a technologickým skokom však treba priznať, že objektívnych výhrad voči elektromobilom ako takým je čoraz menej a že prejdú aj cez sito hodnôt, na ktorých si dnes zakladajú aj konzervatívci – napríklad zdravý sedliacky rozum a exaktná veda.

Vidieť to už dnes, no ešte presvedčivejší je pohľad do blízkej budúcnosti, v ktorej takmer s istotou môžu rad radom padnúť všetky hlavné výhrady. O čom je reč?

Národné laboratórium Argonne v USA spolu s Illinoiským technologickým inštitútom nedávno objavilo spôsob, ako zvýšiť dojazd elektroáut na viac ako tisíc kilometrov. Kľúčom je vyše trojnásobné zvýšenie hustoty článkov batérie. Štúdia o experimente je recenzovaná a vyšla aj v prestížnom časopise Science. V uvedenej práci sa hovorí, že proces môže „teoreticky poskytnúť hustotu energie, ktorá je porovnateľná s hustotou benzínu“. Vedci pritom vravia, že v tomto bode zďaleka nekončia.

Zvýšenie hustoty batérie – ktorá je v takomto stroji vôbec najdôležitejším komponentom – by zásadne okresalo aj v súčasnosti obrovskú hmotnosť elektromobilov. A to o stovky kilogramov. Dostali by sa tým buď na úroveň svojich spaľovacích konkurentov, alebo ešte nižšie.

Dôležitým rozmerom je aj zmena chemického zloženia batérií. V súčasnosti prebiehajú početné iniciatívy, ktoré majú akumulátory zbaviť problematických surovín, ako sú okrem iných lítium alebo kobalt. Vyrieši sa tým – alebo minimálne čiastočne eliminuje – obava zo závislosti na hlavnom ekonomickom rivalovi (Číne) alebo z nútenej detskej práce (Konžská demokratická republika).

Pokiaľ je reč o inováciách v oblasti akumulátorov, tie sa podpisujú aj pod čoraz nižšiu degradáciu. Aj v slovenskom prostredí existujú prípady, keď po prejdení 300-tisíc kilometrov na známom modeli X od spoločnosti Tesla klesla kapacita batérie iba o 9 percent. Pre lepšiu predstavivosť, ide o vzdialenosť, ktorú priemerný Európan s nájazdom 35 – 50 kilometrov denne prejde za 16 až 23 rokov.

Paralelne s tým sa uskutočňujú aj zásadné zmeny na poli dobíjania. Britská značka Lotus predstavila túto jar v Šanghaji automatizovanú robotickú nabíjačku, ktorá má zvládnuť výkon až 500 kilowattov. Ide o násobky výkonov, ktoré pri verejných rýchlonabíjačkách poznáme dnes. V praxi by to znamenalo, že stovky kilometrov dojazdu si na tomto type nabíjačky bez problémov „načerpáte“ už za 5 alebo 10 minút. Samozrejme, prispôsobené tomuto toku energie musí byť aj samo auto.

Elektromobil je zároveň jediným druhom vozidla, pre ktoré si viete energiu vyrobiť sami v domácnosti – ak teda nemáte na záhrade ropný vrt aj s rafinériou. Reč je napríklad o fotovoltike, ktorá sama prechádza rýchlym vývojom a je len otázkou času, kedy vám systém za niekoľko tisíc eur vyprodukuje dostatok energie nielen na obstaranie domácnosti, ale aj pre čiastočné dobitie auta.

Ak sa vám však zdá energetická autonómia na úrovni domácnosti ako utópia, útechou vám môže byť tvrdenie, že väčšina elektrickej energie vyprodukovanej na Slovensku pochádza z našich vlastných atómových elektrární – čo zvyšuje sebestačnosť aspoň na úrovni štátu.

Samostatnou kapitolou je aj environmentálny vplyv elektromobilov. Hoci ide o veľmi zložitú problematiku, vo všeobecnosti možno povedať, že elektromobil je z hľadiska prevádzky vždy zelenší ako jeho spaľovací ekvivalent. Neplatí to iba v extrémnych prípadoch, keď elektrické vozidlo prevádzkujete v krajinách ako Poľsko alebo Kosovo, v ktorých drvivá väčšina elektriny pochádza z uhoľných elektrární. Hoci výroba elektromobilu je pre prírodu náročnejšia, obdobie, počas ktorého svoj dlh voči planéte splatí, sa stále skracuje.

Dôležitým parametrom je, samozrejme, aj nákupná cena. Pokiaľ sa na tému pozrieme z opačného konca, teda na prémiové značky, už dnes sú ceny vozidiel so spaľovacím agregátom a ceny áut na elektrický pohon vyrovnané. Na tom, aby sa to zmenilo aj pri ľudových vozidlách, už pracuje napríklad Volkswagen. Značka tento rok odprezentovala koncept e-auta s cenovkou do 25-tisíc eur, dojazdom 450 kilometrov a výkonom až 226 koní. Na trh by mal prísť do troch rokov.

K týmto informáciám pripočítajte nižšie servisné a prevádzkové náklady, lepšie jazdné vlastnosti, väčšiu dynamiku, citeľnejší komfort, tichú prevádzku, lepšiu variabilitu interiéru či lokálnu bezemisnosť prevádzky, ktoré sú realitou už dnes, a zistíte, že vozidlo do zástrčky si svoje miesto na trhu rozhodne zaslúži.

"Podľa môjho odhadu je trh s elektrickými vozidlami približne tam, kde bol internet koncom 90. rokov alebo začiatkom 20. storočia," napísal pred dvomi rokmi britský žurnalista a hlavný spravodajca BBC pre životné prostredie Justin Rowlatt. Ak má pravdu len z polovice, o jednu generáciu nás čaká jazda, ktorú si zatiaľ ani nevieme predstaviť.

Iste, stále existuje rad nezodpovedaných otázok o tom, ako presne majú s elektromobilom žiť ľudia z bytov, ako a kde dobudovať infraštruktúru, ako zabezpečiť dostatok energie, ako zabrániť kolapsu elektrickej siete v špičkách, ako zabezpečiť elektromobil v prípade nehody, ako zjednotiť nabíjacie karty, ako zabrániť prevalcovaniu domáceho trhu čínskou konkurenciou, ako zabrániť poklesu zamestnanosti v európskom autopriemysle, ako presne má vyzerať recyklácia a podobne.

No už dnes možno povedať, že problémom nie je elektromobil sám osebe, ale necitlivá snaha eurobyrokratov spraviť z neho v mene ochrany klímy povinnosť bez ohľadu na všetko ostatné, pričom sa zrejme nepodarí ani tá ochrana klímy.

Ale to už je na inú debatu.