Iste poznáte termín „vyrastať z dlhu“, ktorý sa používa najmä v súvislosti so štátnymi dlhmi. Len málo štátov dokáže sem-tam fungovať s rozpočtovým prebytkom. Väčšina vlád pravidelne vytvára rozpočtové deficity, niektoré aj desiatky rokov v kuse. Napríklad Slovensko rozpočtový prebytok nikdy nepoznalo, USA naposledy v roku 2001 a Francúzsko ešte kdesi hlboko v 70. rokoch.
Napriek tomu verejné financie dokážu väčšinou dlhodobo fungovať aj s konštantným deficitom. Je to práve vďaka spomínanému „vyrastaniu“. To spočíva v tom, že nominálne rastie ekonomika štátu rýchlejšie ako nominálny dlh. To umožňuje na daniach vybrať viac, než sú splátky starého aj nového dlhu a podiel dlhu na ekonomike sa môže znižovať.
Všimli ste si, že som použil výraz „nominálne“. Vyrastať z dlhu sa dá tak, že ekonomika viac vyprodukuje. Ale aj tak, že vyprodukované veci len viac stoja. Teda vyrastať infláciou. Ak rastú ceny v ekonomike – a nezabúdajme, že aj mzda je cena – tak rastú výnosy z daní. Ak rastú rýchlejšie ako náklady na dlh, čísla sa zlepšujú.