Výsledkom aktivity „cestných lepičov“ nemusí byť bezuhlíková utópia, ale policajné štáty

Nemecká polícia zasa zasiahla proti organizácii Posledná generácia a zablokovala účty s viac ako miliónom eur. Nemecký kancelár Olaf Scholz označil hnutie lepičov k vozovkám za „úplných magorov“, čo na sociálnych sieťach nesú veľmi nesúhlasne, ale zablokovanie kont bolo pre organizáciu asi bolestivejším zásahom. Veľa jej členov totiž opustilo svoje štúdium i pracovné miesta, a tak im ich protestný život musí financovať niekto iný.

Čitateľom so záujmom o históriu odporúčam poriadne sa pozerať, pretože konečne môžu na vlastné oči vidieť niečo, čo naši predkovia zažívali častejšie. V kresťanskej Európe sa tomu hovorilo chiliastické hnutie: očakávania apokalypsy a armagedonu, konečnej bitky medzi silami dobra a zla, po ktorej bude nasledovať večná vláda Krista na Zemi (a všetci nehodní budú zničení).

Ľudia, ktorí uverili v blížiaci sa koniec sveta, opúšťali svoje statky, vystupovali na mystické hory a združovali sa do rôznych skupín, ktoré skoro vždy končili zle. Niektoré sa zmenili na lúpežnícke tlupy, iné sa vydali do Svätej zeme ako ľudoví križiaci a dopadlo to ich rozsekaním na kusy, pretože ľudový križiak sa saracénskemu rytierovi v poli rovnať nemohol. Úplne špecifickým typom boli flagelanti, ktorí sa na verejnosti bičovali a chceli tak priviesť svojich spoluobčanov k tomu, aby ich nasledovali.

Organizované náboženstvo v dnešnej Európe ustúpilo do politického pozadia, ale rôzne mystické impulzy v ľudských mysliach nie. Jedným z ich prejavov sú práve „lepičské hnutia“, nástupcovia dávnych flagelantov. Ich mystika je oveľa temnejšia ako u stredovekých bludárov. Tí aspoň verili, že dobro nakoniec, po všetkých tých armagedonoch a apokalypsách, zvíťazí, kým apokalypsa sa podľa Poslednej generácie skončí nevyhnutnou záhubou všetkého živého, alebo aspoň všetkých ľudí.

Pritom klimatickí rebeli v podstate požadujú veci, ktoré sa aj tak dejú. Len ich chcú mať rýchlejšie a drahšie. Nejde o klasickú vzburu proti tyranii, ktorá by vám principiálne odmietala priznať nejaké práva. Naopak, ide o požiadavky, ktorých miernejšie a pomalšie verzie patria dávno do európskeho politického mainstreamu. Aj preto je celkom pravdepodobné, že ďalšie „hnisavé akcie“, smerujúce skôr k šikanovaniu vlastných spoluobčanov, im neprinesú výrazný nárast počtu priaznivcov.

Flagelanti a ďalší sektári bývali počas stredoveku ťažko riešiteľným problémom. Cirkev ich často ticho tolerovala, aspoň kým to šlo, ale inokedy proti nim zasahovala extrémne tvrdo, napríklad hromadným upaľovaním. Nikdy sa však nestalo, že by vo veľkom prevzala ich idey. Radoví veriaci o inštitucionalizáciu tohto besnenia nestáli a vyššie postavení duchovní to brali do úvahy.

Demokratické európske štáty dnes žiadne upaľovania nerobia, ale ich represívny arzenál je tiež dosť široký. Napríklad dostatočne vysoká pokuta môže postihnutému človeku znemožniť ďalší slušný život. Doteraz ho proti klimatistom neuplatňovali, ale trpezlivosť radového občana viditeľne klesá – a to sa časom prejaví „pritiahnutím skrutiek“ na trestnoprávnej úrovni, o čom sa v rôznych štátoch EÚ už otvorene hovorí. Nič iné totiž európski politici robiť nemôžu. Požiadavky „lepičov“ sú ekonomicky nereálne a ich aktivita zase príliš agresívna na to, aby sa dala ignorovať.

Pre nás ostatných to, bohužiaľ, pravdepodobne znamená ďalšie špehovanie. V digitálnej dobe je totiž práve sledovanie tým najúčinnejším spôsobom, ako tento druh rozptýlenej gerilovej aktivity zmapovať a podchytiť. A keď sa už raz vytvoria príslušné mechanizmy, iste nezostanú ležať ladom ani po tom, čo sa aktivity „lepiaceho hnutia“ potlačia.

Vôbec vám za to neďakujem, novodobí flagelanti. Výsledkom vašej aktivity nebude bezuhlíková utópia, ale policajné štáty.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.