Milan Majerský: Pakt s progresívcami bol chybou. Nechceme ju opakovať

V pondelok ste oznámili, že na kandidátku KDH sa po rokoch vracia František Mikloško. Kedy a kto prišiel s týmto nápadom?

František Mikloško je osobnosť, ktorá má stále čo povedať v slovenskej politike. Poznáme sa roky. Túto tému sme začali zvažovať na pohrebe Vladimíra Krčméryho, postupne sme debatovali viackrát. Debatovali sme o tom, či je tu dostatočný prienik našich politík. Ten sme našli. Myslím si, že František Mikloško môže osloviť veľkú časť slovenského kresťanského a konzervatívneho spektra.

František Mikloško zhodou okolností hlása niečo podobné ako Ivan Šimko, ktorého prezidentka nominovala do svojej vlády, teda že kresťanskí demokrati by nemali postaviť kandidáta do prezidentských volieb, keďže ich kandidátom je Zuzana Čaputová. Nie je to prehnane ústupčivá politika práve v čase, keď progresívne strany stupňujú požiadavky a zároveň útočia na konzervatívny tábor?

V prezidentských voľbách 2019 KDH celkom jasne podporilo konzervatívneho kandidáta Františka Mikloška. Osobne som bol pri tom, keď ohlasoval kandidatúru, podporoval som ho. Pokiaľ ide o ďalšie prezidentské voľby, som presvedčený, že v KDH si tému vydiskutujeme a opäť postavíme do prvého kola vlastného konzervatívneho kandidáta na hlavu štátu.

Môžete naznačiť, kto by to mohol byť, prípadne o ktorých menách sa uvažuje?

V tejto chvíli nie, teraz pripravujeme kandidátku do parlamentných volieb. Keď uzavrieme túto aktuálnu tému, potom sa začneme intenzívne zaoberať aj kandidátom do prezidentských volieb.

Prečo ste odmietli predvolebnú spoluprácu s Kresťanskou úniou Anny Záborskej? V čase, keď progresívny tábor rozširuje požiadavky, vrátane transrodových, by sa mali konzervatívne strany spájať a spoločne vystupovať proti návrhom, ktoré považujú za škodlivé. Nakoniec z otázky spájania nič nebolo. Čo sa stalo?

Nepovedal by som, že nakoniec z toho nič nebolo alebo nebude. Možno niečo nechám ako prekvapenie, ktoré oznámime v najbližších dňoch, ale môžem prezradiť toľko, že do KDH čoskoro prídu aj osobnosti z Kresťanskej únie.

Budú aj na volebnej kandidátke?

Niektorí budú aj kandidovať.

Nehovoríte ale o Anne Záborskej?

Nechcem v tejto fáze hovoriť o nikom. V najbližších dňoch o tom budeme informovať. Kandidačná listina KDH je otvorená pre viaceré osobnosti z kresťanského a konzervatívneho prostredia.

Foto: Matúš Zajac

Vyzeralo to zle, keď ste na jednej strane odmietli konzervatívnu KÚ a na druhej strane ste rokovali o spolupráci so stranou Demokrati, ktorú tvoria prevažne ľudia s progresívnou agendou a progresívnym zmýšľaním. Prečo ste vôbec s nimi rokovali o prípadnom spájaní síl?

Treba to poopraviť, my sme s Demokratmi nerokovali o spájaní, to oni sa snažili rokovať s nami a my sme túto tému jasne odmietli. Iniciatíva vychádzala celý čas z ich strany. My sme pôvodne v januári ponúkali miesto na kandidátke iba vtedajšiemu premiérovi Eduardovi Hegerovi. V momente, keď ohlásil nový politický projekt a prestúpil do Modrej koalície, ktorá sa premenovala na Demokratov, naša ponuka exspirovala. Heger naznačoval, že by mal záujem o spájanie s KDH s dôvetkom, že okrem neho by prišli aj ďalší politici, čo bolo pre KDH neprijateľné, keďže išlo vyslovene o liberálne osobnosti a KDH je konzervatívna strana.

Tlaky na spojenie KDH s Demokratmi boli pomerne silné. Je pravda, že okrem aktivistov a progresívnych médií na spojenie tlačili aj európski ľudovci?

Boli tam možno nejaké pokusy, ale pre nás to nebolo kľúčové. Rozhodli sme sa, že do volieb ideme samostatne a zároveň je naša kandidátka otvorená pre konzervatívne osobnosti.

Na jednej strane ste ustáli tlaky na spojenie s Demokratmi, na druhej strane ste však odmietli dohodu so Záborskou, vášho člena Ivana Šimka povolala do „prezidentskej vlády“ Zuzana Čaputová, na poslanca kandiduje František Mikloško, ktorý symbolizuje snahy spájať kresťanských demokratov s liberálnymi alebo progresívnymi partnermi. Znamená to, že KDH sa profiluje ako strana pre „pokrokových veriacich“?

Tvrdíte, že sme ustáli tlaky na spájanie s Demokratmi. Pripomínam, že to boli najmä tlaky médií a viacerých mienkotovorných osobností. KDH sa rozhodlo, že touto cestou nepôjde. A poviem vám, že v tejto otázke mal rovnaký názor aj František Mikloško, jeho názor bol taký, že KDH by sa v žiadnom prípade nemalo spájať s touto stranou, lebo je prevažne liberálna. Chceme byť čitateľnou konzervatívnou kresťanskou stranou. Zároveň chceme mať moderný program postavený na rozvoji, no nie na rozvoji podľa agendy progresívnych strán. Ako konzervatívna strana chránime overené hodnoty a osvedčené postupy a odmietame experimenty.

Otázne je, ako sa zachováte, keď ochrana týchto hodnôt narazí na politiku, ktorú presadzujú PS či SaS. Teda na strany, ktoré sú považované za vašich budúcich partnerov.

Toto je tiež určitá skratka a otázna vec, či SaS a PS budú partneri KDH. Aj pred voľbami 2020 si tu mnohí plánovali partnerstvá pre progresívcov a ich vládu a nakoniec voľby dopadli celkom inak. My v KDH našu politiku a naše hodnoty neopustíme.

František Mikloško pre Denník N naznačil, že bude potrebné akceptovať požiadavky LGBTI komunity a podporiť úpravu partnerstiev pre homosexuálne páry. Ako sa KDH zachová, keď sa budú presadzovať registrované alebo životné partnerstvá homosexuálov?

Za registrované partnerstvá určite nikdy nezahlasujeme. Určite by sme nesúhlasili ani s tým, aby niečo také bolo v programovom vyhlásení vlády. V tom sme pevní. Neverím, že by poslanci zvolení za KDH opustili klub pre túto tému a verím, že budú stáť pevne za KDH. Pripomínam, že to bolo KDH, ktoré schválilo v ústave definíciu, že manželstvo je výlučný zväzok muža a ženy. Nikto iný, len muž a žena, môžu tvoriť manželstvo.

Treba dodať, že túto zmenu vtedy podporil a presadil hlavne Smer.

KDH bolo v tom čase opozičnou stranou, ale podarilo sa nám presadiť takýto zákon. To, že manželstvo je zväzok muža a ženy, máme vyriešené v ústave.

Prípadné registrované partnerstvá toto pravidlo, teda inštitút manželstva ako zväzku muža a ženy, nespochybňujú. Progresívci požadujú inštitút partnerstiev a vyzerá to tak, že by to podporili aj niektorí kresťanskí demokrati. Vrátane tých, ktorí budú na volebnej kandidátke strany.

Ja sa obávam, že presne touto salámovou metódou by postupne došlo k redefinícii manželstva. Mohlo by sa to diať cestou súdnych sporov a rozhodnutí na európskej alebo aj národnej úrovni. A to by potom nedopadlo dobre.

Problémom KDH je, že je často ticho pri fundamentálnych kultúrnych sporoch ako je rodová a transrodová politika. V europarlamente prešiel Istanbulský dohovor, ktorý je jedným zo základných dokumentov novej rodovej politiky. Prešlo to bez toho, aby bolo počuť kritiku zo strany KDH. Prečo ste pri týchto témach ticho?

Myslím si, že k týmto témam sme sa postavili celkom jasne. Naša zástupkyňa v Európskom parlamente Miriam Lexman hlasovala pri Istanbulskom dohodovore jednoznačne proti. Pri transrodovej politike sme kritizovali tranzíciu, ktorá bola podporovaná ministrom zdravotníctva Lengvarským. Verejne sme apelovali na premiéra a zastupujúceho ministra zdravotníctva Hegera, aby zabezpečil nápravu. Argumentovali sme hlavne odbornými výhradami, vyše 400 odborníkov vyjadrilo nesúhlas s tým, aby sa to takto riešilo. Kritizovali sme, že bola pozmenená komisia, ktorá o tom rokovala. Takto sa to jednoducho nemôže robiť, bez verejnej a politickej diskusie a v rozpore s výhradami stoviek expertov. Eduard Heger mal možnosť stiahnuť tento dokument, napraviť toto rozhodnutie a neurobil to. Preto to v KDH hodnotíme tak, že sa vzdialil od hodnôt kresťanskej a konzervatívnej politiky.

Foto: Matúš Zajac

Pokiaľ ide o Instanbulský dohovor a hlasovanie europoslancov za KDH, treba pripomenúť, že poslanec Štefanec hlasoval pri jednom z týchto rozhodnutí za. Vysvetlil vám to?

Zatiaľ sme o tejto téme nemali možnosť debatovať, ale v najbližšom čase to určite budeme v strane riešiť.

Práve toto sa javí ako zásadný problém KDH. Jedno deklarujete, iné potom urobíte. Často vystupujete pri zlomových témach aj proti, aj za, čo bol aj tento prípad. Čo s tým?

Pôvodne sme mali informáciu, že obaja naši europoslanci budú hlasovať pri Istanbulskom dohovore proti. Prečo nakoniec pán Štefanec hlasoval za, si budeme musieť vysvetliť vnútri strany. Budeme sa tým zaoberať.

Odkedy z KDH odišli konzervatívnejší lídri ako Vladimír Palko, KDH pôsobí pri veľkých témach ako migrácia, plošné očkovanie či vojna na Ukrajine vajatavo a vyhýbavo. Nemyslíte si, že strana by mala posilniť namiesto „liberálneho krídla“ skôr to konzervatívne a národné?

Spolu s Vladimírom Palkom odišiel z KDH aj František Mikloško. Ten sa vracia a myslím si, že bude posilou kresťanského a konzervatívneho krídla KDH. Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, tam je náš názor jasný. Vieme, kto je agresor a vieme, kto je obeť. Sme na strane Ukrajiny ako slabšej napadnutej krajiny. Putin nenapadol Ukrajinu preto, že chcela ísť do EÚ, ani preto, že by boli potláčané práva ruskej menšiny…

To sa však dialo, ukrajinská vláda systematicky potláčala politické strany, médiá a nakoniec aj jazyk ruskej menšiny na východe Ukrajiny. Napokon na separatistov z Donbasu poslala aj armádu, po roku 2014 milión ruských Ukrajincov ušlo pred bojmi do Ruska.

Putin verejne vyhlásil, že Ukrajinu neuznáva ako štát a národ a že je to umelý konštrukt. Tým spochybnil staré dohody, podľa ktorých Rusko garantuje integritu Ukrajiny ako samostatného suverénneho štátu.

Myslím si, že v otázke, kto je agresor a kto obeť, nie je zásadný spor. Spor je v tom, či aj Západ nerobil chybnú politiku, ktorá viedla k vojne v Európe a tiež v tom, ako má vyzerať riešenie. Spor je o vyzbrojovaní Ukrajiny štátmi NATO, ktoré sa deje deviaty rok, spor je o tom, či sa mali podporovať rokovania a dohody s Ruskom o prímerí, ktoré Západ podľa bývalého izraelského premiéra bojkotoval. V tomto viaceré západné konzervatívne strany vojenskú politiku NATO kritizujú a upozorňujú, že konflikt sa nedá vyriešiť len zbraňami a stupňovaním protiruskej nenávisti.

My sa v tomto držíme katolíckej náuky, podľa ktorej má každý právo na spravodlivú obranu. Sme presvedčení, že Ukrajina bola nespravodlivo napadnutá a potrebuje pomoc. Rusko porušilo dohody, porušilo medzinárodné právo a je zodpovedné za vojnu na Ukrajine. Ja neželám nič zlé Rusom, ale pripomínam, že aj Ukrajina je slovanský bratský národ a som rád, že ju podporujeme.

Sporná je skôr konkrétna politika a konkrétne rozhodnutia, ktoré vedú k intenzívnemu vyzbrojovaniu Ukrajiny aj na úkor našich národných, domácich potrieb a záujmov. Darovali sme raketový štít S-300, hoci nemáme vlastnú náhradu, darovali sme migy, hoci nemáme nové bojové lietadlá, obrana Slovenska je dnes plne závislá od spojencov. Neboli to prehnané rozhodnutia, ktoré išli nad rámec primeranej pomoci a proti možnostiam a záujmom Slovenska?

Keďže Ukrajina dostala raketový systém alebo migy, dokázala riešiť jeden zásadný problém – obranu vzdušného priestoru. Aj vďaka tomu Rusom dochádzajú presné strely a znižuje sa ich potenciál vysoko efektívne ohrozovať Ukrajinu alebo iné štáty. Ochrana Ukrajiny je aj našou ochranou, je v našom záujme udržať vojnu čím ďalej od slovenských hraníc. Dnes sú už Rusi nútení nasadzovať aj menej presnú muníciu, vysoko presné a pre Európu nebezpečné strely im dochádzajú.

Teraz hovoríte o záujmoch Ukrajiny, popri tom sú ale aj záujmy západných krajín, ktoré s dodávkami bojového letectva Ukrajine váhali, a celkom prirodzene. Slovensko bolo jednou z výnimiek a vyzerá to tak, že sme tým znížili našu obranyschopnosť v čase bezpečnostnej krízy.

S týmto nesúhlasím. Som presvedčený, že dnes je obrana Slovenska zabezpečená lepšie ako kedykoľvek predtým. Raketovú obranu aj letectvo nám zabezpečujú spojenci z NATO. Vďaka tomu je dnes Slovensko bezpečná krajina, sami by sme si predsa obranu na takejto úrovni zabezpečiť nedokázali.

Nie je zvláštne, že väčšie a silnejšie krajiny, ako Spojené štáty a Veľká Británia, s dodaním bojového letectva váhali? Ak urobia rozhodnutia o takejto rozsiahlej pomoci, tak opatrne a je fakt, že realizácia môže trvať aj rok. Naopak, Slovensko sa v niektorých oblastiach vzdalo všetkého, čo malo pre potreby národnej obrany a dnes prosí Talianov, aby nám aspoň na pár mesiacov zapožičali Patrioty.

Neprajem vám, aby ste videli slzy človeka, ktorého brat je na fronte. Hovorím o konkrétnom prípade kňaza, ktorého brat bojoval na fronte, dvakrát sa po zranení mohol stiahnuť, no zakaždým sa vrátil. S argumentom, že chce brániť svoju vlasť a svojich ľudí. Je správne, že ľudia ako on nachádzajú v Európe pomoc.

Ako si predstavujete riešenie? V konečnom dôsledku sú len dve možné riešenia, vojenské riešenie alebo dohody o prímerí a časom dohody o bezpečnostnom modeli, ktorý bude uspokojovať všetky strany konfliktu. Asi nie je správne, ak Západ jednou rukou vyzbrojuje Ukrajinu a posmeľuje ju, aby „bojovala za svet“ a druhou rukou ju napomína, aby nerokovala o prímerí.

To nie, v tomto súhlasím, že ak je možnosť, aby sa konflikt vyriešil politicky, treba si sadnúť a rokovať o ukončení bojov.

Tá možnosť tu bola hlavne v marci 2022, padla po zákroku britského premiéra v Kyjeve, teraz je to už pre obe strany ťažšie, priestor na prímerie a dohody sa každým dňom zužuje.

Som presvedčený, že prímerie môže nastať vtedy, keď Rusko skončí s náletmi, s raketovým ostreľovaním ukrajinských miest a s bojmi na fronte. Ale opakujem, ak by bola šanca, že konflikt sa dá ukončiť dohodami za rokovacím stolom, treba to podporovať.

Vyzeralo to tak, že slovenská vláda je pod tlakom nielen pri vojenskej politike, ale aj pri tej transrodovej. Nezaskočilo vás, že minister za OĽaNO, formálne konzervatívnu stranu, zrazu robí s podporou premiéra za OĽaNO citlivé a sporné rozhodnutia, ktoré smerujú k možnosti voľnej úradnej zmeny pohlavia?

Zaskočilo nás to. Boli sme šokovaní, že aj samotný premiér, ktorý mal možnosť to zmeniť, to podporil alebo nestiahol. Toto rozhodnutie sme verejne kritizovali a žiadali sme nápravu. Takéto citlivé rozhodnutia nemôžu byť v rukách jediného ministra, ktorý sa rozhodne v rozpore s postojmi vládnych strán a expertov. Ak umožníme, aby si ktokoľvek len tak, bez dôkladného, aj medicínskeho uváženia, menil pohlavie, potom už niet cesty späť a môže to mať vážne následky pre identitu a psychické zdravie ľudí.

KDH v tom má principiálne a jasné postoje. Na druhej strane pôsobí zvláštne, že Eduard Heger, ktorý Lengvarského podporil, dostal ponuku, aby kandidoval za KDH. Nevidíte v tom rozpor?

Je tu časový nesúlad. Eduard Heger dostal ponuku kandidovať za KDH v januári, v čase, keď ešte nebolo známe, ako sa postaví k transrodovým dokumentom Lengvarského.

Iste, ale už vtedy bolo známe, že Heger má pri sporných témach ohybné postoje.

V januári sme však netušili, „čo sa z neho vykľuje“ pri transrodovej politike, ktorú principiálne odmietame.

Foto: Matúš Zajac

Čiže po tejto skúsenosti by ste už podobnú ponuku neriskovali?

Pre nás sa téma prípadnej predvolebnej spolupráce s Hegerom uzavrela v okamihu, keď vstúpil do novej strany. Navyše ma zaskočilo, keď v debate Denníka N na otázku, či by podporil registrované partnerstvá, odpovedal, že áno. Ja by som pritom za registrované partnerstvá nehlasoval.

To hovoríte za seba alebo za celú stranu?

To hovorím za seba a zároveň za stranu.

Ktoré strany považujete za najlbižších partnerov a ktoré za neprijateľné?

Nepoviem vám teraz, ktoré strany považujeme za najbližšie, voľby ukážu, aké budú možnosti a z tých potom treba vyberať. Máme politické rozhodnutie o tom, ktoré strany považujeme za neprijateľné pre povolebnú spoluprácu. Sú to extrémistické strany, názvy neuvádzame, keďže nevieme, ako sa budú volať v čase volieb, a potom je to Smer.

Len pre spresnenie, sú to strany, ktorým dnes hovoríme kotlebovci a Republika?

Áno, presne tak, s tými sme vylúčili spoluprácu a tiež sme vylúčili spoluprácu so Smerom.

Z tohto nastavenia vyplýva, že sa chystáte na spoluprácu s progresívnymi stranami, inak to nevychádza.

Nepredbiehajme. Aj pred voľbami 2020 sa rátalo s vládou progresívcov a Kiskovej strany, a nakoniec nová vláda vyzerala úplne inak. Môžem vás ubezpečiť, že určite nebudeme vo vláde, ktorá bude mať v programe transrodovú politiku alebo registrované partnerstvá. Pokiaľ ide o Progresívne Slovensko, môžem povedať, že táto strana nám je cudzia.

Pred voľbami 2020 to tak nevyzeralo. Hlina presadil, aby KDH pristúpilo k predvolebnému politickému paktu s Progresívnym Slovenskom. Ak si dobre spomínam, neboli ste vtedy ako člen vedenia strany proti.

Bol som vtedy vo vedení, bola to jedna z najspornejších a najdlhšie diskutovaných otázok na predsedníctve. Odhlasovali sme niečo, s čím sme mali problém a priznávam, že som za to hlasoval aj ja. Bola to chyba. Niečo také sa nemalo stať, nemali sme pristupovať k paktu s progresívcami o neútočení, mali sme ísť vlastnou cestou.

Toto je asi najväčšia chyba slovenských politických strán. Jednu vec si politik myslí, celkom inú či rovno opačnú podporí hlasovaním.

V tomto som si celkom otvorene priznal chybu. V KDH sme sa poučili a nechceme už takúto chybu opakovať.