Klimatickí aktivisti z nemeckej skupiny Letzte Generation (Posledná generácia) sú vo svete veľmi dobre známi a počuť o nich čoraz častejšie. Incidenty vznikajú takmer dennodenne. Blokovanie premávky, prilepovanie sa lepidlom k ceste či vyčíňanie v múzeách a galériách sú ich typickým rukopisom. Požadujú, aby sa „Nemecko do roku 2030 stalo bezemisným“.
Okrem toho sú ich dvoma hlavnými bodmi požiadavky na zníženie maximálnej rýchlosti na 100 kilometrov za hodinu a nižšie ceny verejnej dopravy (konkrétne chcú, aby sa dočasný 9-eurový mesačný lístok na verejnú dopravu v Nemecku stal permanentným riešením).
Ich požiadavky by sa však mohli omnoho viac zradikalizovať, ak si zoberú k srdcu plán nemeckého ekonóma, politológa, a zároveň profesora Helgea Peukerta. Ten v blogovom príspevku na nemeckom webovom portáli uviedol, že práve vágne základné požiadavky Letzte Generation sú v príkrom rozpore s ich drastickými aktivitami. „Chýba radikálny katalóg návrhov, ktorý by naznačil smerovanie,“ napísal Peukert.
Plán, ktorý zakazuje ľuďom žiť
Nemecký ekonóm túto „dieru na trhu“ vyplnil. V zostrojenom pláne zachádza omnoho ďalej než aktivisti. Skupine Posledná generácia radí, aké „požiadavky treba klásť a diskutovať, aby sa odvrátila termofyzikálna hrozba pre ľudstvo“. V pláne určil tri hlavné ciele – znížiť spotrebu energie na polovicu, znížiť materiálové toky o 90 percent a ukončiť akékoľvek využívanie pôdy. A to všetko by sa malo stihnúť do piatich rokov.
Zároveň vymenúva opatrenia, ktoré by masívne zasiahli do súkromného života obyvateľstva. Je ich mnoho – palivá na prídel (navrhuje 500 litrov na osobu ročne), rušenie ciest a diaľnic, stopnutie nízkonákladových letov a výletných lodí, limitovanie maximálnej teploty v interiéri počas zimy na 20 stupňov (počas leta chladenie maximálne na 26 stupňov), daň z emisií CO₂ vo výške päť percent ročného príjmu za každú tonu CO2 nad spotrebu dvoch ton a mnoho ďalších prohibícií, ako napríklad zákaz grilovania a vytvárania ohňa, vyrubovania lesov či konzumácie mäsa.
Po podobných krokoch už volali aj ďalší ekovedci
Akokoľvek absurdne to znie, nie je to vôbec prvý ekonóm navrhujúci podobné opatrenia, ktoré vyzerajú ako zo sci-fi filmu. Mnohí začali tlačiť na rôzne obmedzenia už v 70. rokoch, keď ekologický think tank Rímsky klub publikoval ikonickú štúdiu Limits to growth o kapacitných limitoch našej planéty, ktoré nebudú postačovať, ak pretrvá filozofia neustáleho hospodárskeho rastu a zvyšovania počtu obyvateľov.
Už pred dekádami teda začal tlak ekologických aktivistov na isté zmeny. Mnohí však začali prichádzať s radikálnejšími návrhmi až neskôr, keď sa akýmsi spôsobom začala všeobecne akceptovať premisa o oteplení planéty o niekoľko stupňov do roku 2100 (pri aktuálne zavedených politikách by mala byť teplota o 2,7 stupňa vyššia oproti priemeru v 20. storočí, momentálne by malo byť na Zemi teplejšie o 1,2 stupňa oproti tomuto priemeru).
Jeden z členov think tanku a istý čas aj jeho generálny tajomník, ekonóm Graeme Maxton, načrtol vo svojej knihe veľmi podobné opatrenia ako jeho nemecký kolega Peukert. Tie by mali zabrániť konkrétne tomu, aby sa teplota na Zemi zdvihla (keďže je kniha z roku 2019, Maxton spomína oteplenie až o 4 stupne do roku 2100 oproti priemeru z 20. storočia). Publikácia nesie názov Zmena alebo kolaps a na sociálnych sieťach ju radi spomínajú a citujú aj slovenskí zelení influenceri.
Maxton v nej spočiatku načrtol čierne scenáre hroziace našej planéte, aby vzápätí prišiel s možnými riešeniami. Podobne ako Peukert je zástancom filozofie nezvyšovania hospodárskeho rastu. Konkrétne spomína opatrenia ako obmedzenie používania nákladných aj osobných áut, lodí, lietadiel, pozastavenie investícií do výstavby ciest a diaľnic či prudké zdražovanie plastov prostredníctvom daní a mnoho ďalších, ako povinné zvyšovanie energetickej účinnosti budov alebo odzbrojovanie a znižovanie výdavkov na obranu.
Pre vyrovnanosť informácií treba dodať, že aj keď je kniha apelom na radikálny obrat, sú v nej aj podnetné myšlienky, poznámky a pripomienky. Napríklad k elektromobilom, ktoré autor odsudzuje, pokiaľ nebude všetka elektrina pochádzať z obnoviteľných a nízkoemisných zdrojov (medzi ktoré ráta aj jadrovú energiu).
Zelená totalita?
„Po desaťročiach odkladov treba okamžite zaviesť núdzové zákony," píše v blogu vedecký revolucionár Peukert. Podobne apelujú aj ďalší aktivisti. Podľa mnohých ekonómov však takéto plány zaváňajú totalitou. Kritici totiž tvrdia, že hospodársky nerast sa nedá zladiť so slobodou a demokraciou.
„Helge Peukert vysvetľuje, ako si predstavuje zastavenie hospodárskeho rastu v praxi. Tento totalitný program by mal ukončiť všetky ilúzie, že zastavenie rastu je zlučiteľné so slobodou a demokraciou," napísal na Twitteri nemecký ekonóm Jan Schnellenbach.
Helge Peukert buchstabiert mal aus, wie er sich Degrowth praktisch vorstellt. Mit diesem totalitären Programm dürften alle Illusionen erledigt sein, dass Degrowth mit Freiheit und Demokratie vereinbar wäre.https://t.co/Iqj694xMmD
— Jan Schnellenbach 🇺🇦🇺🇦 (@schnellenbachj) May 5, 2023