Blasfemický „pohreb“ Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi mal aj znaky satanistického rituálu

Ukrajinská vláda sa usiluje túto nájomnú zmluvu vypovedať a súčasne, od decembra 2022, sa o lavru začala oficiálne zaujímať národne orientovaná Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) založená v roku 2018/19 pod patronátom Konštantínopola.

Ďalším klincom do rakvy agonických vzťahov medzi cirkvami bol teatrálny pohrebný obrad. Muž, ktorý si sám hovorí „kúzelník Belial“, vykonal v blízkosti lavry rúhavý obrad, ktorým symbolicky pochoval UPC.

Na videozázname obradu vidno aj Belialových asistentov, ktorými sú aktivisti z kancelárie „Eurosolidarity“ ukrajinského exprezidenta Petra Porošenka. Zinscenovaný obrad vykazoval znaky satanistického rituálu, keďže jeho vykonávateľ použil imitáciu biskupských insígnií vsadených do pentagramu a atrapu biskupskej mitry s vyobrazením Satana.

Počas nezvyčajného „pohrebného obradu“ okiadzal samozvaný mág rakvu s nápisom „náklad 200“, čo bola jasná narážka na aktuálny počet obyvateľov kláštora. Namiesto tradičného pohrebného „rozhrešenia“ vyslovil obscénne kliatby smerované na adresu UPC. Medializovaný blasfemický obrad zakončil autor kníh o mágii pokrikom ukazujúc pritom smerom na kláštorný komplex: „Mnísi Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny sa budú modliť v týchto chrámoch!"

Prešľapy na oboch stranách

Provokatívny pohreb UPC s tradičnými väzbami na Moskovský patriarchát podľa jej odporcov symbolicky len zdôraznil fakt, že „svoju cirkev de facto pochovali jej vlastní hierarchovia a členovia.“ Tento negatívny postoj nie je umelým konštruktom ukrajinských autorít, skôr je to mienka prevažnej časti verejnosti, ktorá je namierená proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Hlavným dôvodom sú obvinenia z kooperácie s materskou cirkvou Moskovským patriarchátom, ergo od februára 2022 s nepriateľom – agresorom. Aktívnu spoluprácu neukončilo podľa skeptikov ani formálne vyškrtnutie slovného spojenia „Moskovský patriarchát“ z názvu cirkvi v máji 2022.

Členka Britskej akadémie Lydyia Lozova, ktorá bola aktívnou členkou UPC do roku 2019, hovorí o „skrytom štrukturálnom násilí v základoch tejto cirkvi“, ktoré sa na verejnosti prejavuje od výmeny jej vedenia v roku 2014 a ktoré „považuje ukrajinský jazyk, kultúru a históriu za ,second hand´“.

Podľa docentky Exeterskej univerzity zostáva v čerstvej pamäti verejnosti udalosť z roku 2014, keď hlava UPC metropolita Onufrij a ďalší dvaja biskupi nevstali zo svojich miest v ukrajinskom parlamente počas minúty ticha na pamiatku ukrajinských vojakov, ktorí padli na začiatku okupácie Donbasu. Neskôr to vysvetlili ako svoj spôsob protestu „proti vojne“ a na „podporu ľudu Donbasu“.

Do tejto kategórie spadajú aj odmietnutia pohrebov padlých ukrajinských vojakov zo strany kňazov UPC, ktoré vedenie neriešilo. Neslávne známe sú tiež vyjadrenia metropolitu UPC na adresu hladomoru na Ukrajine v tridsiatych rokoch minulého storočia. Prímas UPC ho v minulosti označil ako „trest, ktorý si Ukrajinci zaslúžili odpadom od Boha a cirkvi.“

Aj tieto vyjadrenia sumárne prispeli k nedávnemu symbolickému pohrebu UPC, ktorý z pohľadu nepriaznivej spoločenskej mienky takmer odráža jej reálny stav v ukrajinskej spoločnosti. Na druhej strane, ani reakcia PCU a štátnych autorít voči UPC nie je ideálna a nepripomína kresťanské či humánne zásady, ale často býva hrubou eskaláciou napätia.

Stačí spomenúť správy o prevzatiach chrámov pod doterajšou správou UPC do správy PCU, ktoré sa nezaobišli bez násilností a v ojedinelých prípadoch dokonca zostali bez bohoslužobného života. Súperenie je v plnom prúde. Aktuálnu situáciu vyjadril v číslach šéf Štátnej služby pre etnopolitiku a slobodu svedomia Viktor Jelenskyj, podľa ktorého v apríli viac ako 80 náboženských komunít na Ukrajine prešlo z UPC do PCU a v máji oficiálne prejavilo záujem o presun viac ako 50 komunít UPC.

Ambiciózny projekt Svetovej rady cirkví

Napriek opísanej náročnej situácii sa chce o zmier pokúsiť Svetová rada cirkví (WCC), ktorej delegácia navštívila Ukrajinu v dňoch 10. až 12. mája a ponúkla sa, že bude sprostredkovateľom medzi oboma súperiacimi pravoslávnymi cirkvami. Delegácia vedená generálnym tajomníkom Jerrym Pillayom sa stretla s predstaviteľmi oboch cirkví a uviedla, že obaja prejavili „jasné známky svojej ochoty zapojiť sa do dialógu".

Táto otvorenosť dialógu je znakom nádeje, že jedna z mnohých rán a rozporov na Ukrajine sa môže začať hojiť. Okrem toho je „harmónia“ medzi náboženskými komunitami na Ukrajine „základným prvkom národnej jednoty“, ktorú si táto kríza vyžaduje.

WCC chce spolupracovať s cirkvami a vládou Ukrajiny na presadzovaní tejto jednoty a znižovaní rozporov a rozporov medzi veriacimi. K tomuto okrúhlemu stolu chce WCC pozvať aj Ruskú pravoslávnu cirkev, pričom by sa prvý takýto rozhovor medzi všetkými troma cirkvami mohol uskutočniť v prvý októbrový týždeň. Čas ukáže, ktorá z alternatív sa presadí ako životaschopná, ale blasfemický pohrebný rituál k nej svojou nenávistnou podstatou rozhodne nepatrí.