Okrem nepostúpenia slovenskej reprezentácie do štvrťfinále na majstrovstvách sveta, rezonuje v slovenskom hokejovom prostredí aj ďalšia téma. Tou je konflikt medzi SZĽH a časťou extraligových klubov, ktoré sú združené v Asociácii profesionálnych hokejových klubov (APHK). Tie hrozia, že ak nedôjde k dohode medzi nimi a zväzom, odtrhnú sa od extraligy vytvoria si vlastnú hokejovú súťaž. Deadline na prihlásenie do súťaží riadených zväzom bol 31. mája, no ako informoval SZĽH, kluby ho požiadali o posunutie termínu do 9. júna.
Kto a o čom vedie spor
V spore vystupujú dvaja hlavní aktéri, SZĽH a APHK.
APHK vznikla v roku 2020, keď profesionálne extraligové kluby rozpustili akciovú spoločnosť Pro-hokej, ktorá ich dovtedy združovala a riadila extraligu. Dôvodom bola ponúkaná výhodnejšia marketingová zmluva so stávkovou spoločnosťou Tipos. Pro-hokej však mala zmluvu s konkurenčným Tipsportom. No kluby zmluvu obišli tým, že založili novú organizáciu APHK, ktorú už zmluva s Tipsportom neviazala. Zväz to označuje za neseriózne konanie.
Zväz vtedy odstúpil marketingové a vysielacie práva na extraligu APHK na tri roky s dvojročnou opciou. APHK uzatvorila na tri roky zmluvu s Tiposom. Tipsportu zostalo jedno logo na ľade, jedno na mantineli a internetové vysielacie práva. Ešte pred uplynutím trojročnej lehoty však APHK uzavrela nové zmluvy s Tiposom a RTVS až do roku 2025, aj keď podľa SZĽH už na toto obdobie nedisponovala marketingovými a vysielacími právami.
Klubom v APHK sa nepáči, že nemajú extraligu pod svojou kontrolou, pričom žiadajú takzvaný český model, kde si kluby riadia najvyššiu ligu sami.
S tým však nesúhlasí zväz, ktorý tvrdí, že extraliga by mala byť súčasťou hokejového ekosystému ako celku, keď pod zväz patrí reprezentácia, extraliga, nižšie súťaže, ako aj mládež. SZĽH mal klubom ponúknuť alternatívu, ktorá funguje napríklad v slovenskom futbale, kde ligu riadi zväz a asociácia všetkých klubov.
To je však komplikácia pre nespokojné kluby, keďže najväčší slovenský klub HC Slovan Bratislava, ale aj Zvolen, Michalovce či postúpivšie Humenné sa prihlásili do extraligy pod hlavičkou SZĽH. Zväz pritom trvá na tom, aby členmi klubovej asociácie, ktorá by bola pre SZĽH partnerom vo veci extraligy boli všetky kluby v nej pôsobiace, a nie ako tomu je doteraz, keďže Slovan členom APHK nie je.
Nespokojné kluby však so SZĽH nevedia nájsť kompromis a hrozia vytvorením vlastnej extraligy. Založili si preto novú organizáciu – Profesionálnu hokejovú ligu (PHL). Pod vyhlásenie PHL sa podpísali zástupcovia deviatich klubov – HC Košice, HC Nové Zámky, HK Poprad, HC‘05 Banská Bystrica, HK Nitra, MHk 32 Liptovský Mikuláš, HK Dukla Trenčín, HK Spišská Nová Ves a HC 21 Prešov, ktorý minulú sezónu vypadol z extraligy. Pridruženým členom je HK Martin, klub z druhej najvyššej súťaže.
SZĽH však tvrdí, že vie o viacerých kluboch z PHL, ktoré chcú štartovať v zväzovej extralige.
Predmetom sporu bol aj priamy zostup do druhej ligy. Časť nespokojných klubov tvrdí, že sa tak v priebehu sezóny dostávajú pod priveľký stres, keďže zostup do nižšej ligy by mal závažné ekonomické následky. Zväz však toto rozhodnutie obhajuje tým, že ak by sa extraliga uzavrela, druhá ligy by úplne stratila na kvalite.
Za zmienku stojí aj to, že najnespokojnejšie sú kluby, ktorých kandidáti neuspeli v minulých voľbách do orgánov SZĽH. Klubového kandidáta na prezidenta zväzu porazil Miroslav Šatan.
Samozrejme, najväčším jablkom sváru sú peniaze a marketingové a vysielacie práva. PHL mieni práva na extraligu predávať samostatne, no zväz chce, aby sa práva na slovenský hokej predávali v jednom balíku, pretože to podľa neho zabezpečí celkové vyššie príjmy pre slovenský hokej.
Čo by znamenali dve extraligy pre slovenský hokej?
Hoci kvalita slovenskej extraligy išla, aj vďaka príchodu zahraničných hráčov a trénerov, no najmä návratom Slovana z KHL, nahor, stále nedosahuje takú kvalitu ako napríklad česká extraliga. Stačí sa pozrieť na súpisku Slovenska na tohtoročných majstrovstvách. Zatiaľ čo hráčov z českej extraligy tam bolo mnoho, medzi nimi napríklad Mário Grman, Mislav Rosandič, Oliver Okuliar či Libor Hudáček, z tej slovenskej len trio brankárov. Pre férovosť treba dodať, že Stanislav Škorvánek aj Samuel Hlavaj boli oporami slovenského mužstva. Hlavaj bol v uplynulej sezóne hráčom Slovana, prestúpil však už do českej Plzne.
Nie je teda ťažké si domyslieť, že rozdelenie extraligy na dve by znamenalo nezanedbateľný kvalitatívny prepad oboch súťaží. Zatiaľ čo v jednej by hral Slovan, Zvolen a nováčik Humenné, prípadne ďalšie kluby, ktoré by sa do zväzovej extraligy prihlásili, rozšírené o kluby z nižších líg, kde je kvalita výrazne nižšia, v súkromnej lige by hrali ostatné mužstvá, medzi nimi aj zvučné mená, ako Košice či Nitra. Každému klubu z PHL by však chýbal najväčší trhák sezóny, a to zápas so Slovanom, ktorý má najväčší divácky potenciál.
Medzi obe ligy by sa tiež rozdelil marketingový výtlak, ktorý má teraz celoslovenská extraliga.
Podľa SZĽH by tiež kluby z rôznych líg medzi sebou nemohli robiť prestupy vrátane mládežníckych klubov. „Týmto klubom nebudú môcť byť vyplatené financie z draftu hráča do NHL a z podpisu zmluvy hráča s klubom NHL. V prípade návratu do súťaží riadených SZĽH by kluby museli začať od najnižšej súťaže,” píše sa v stanovisku zväzu.
Problémom pre mužstvá zo súkromnej ligy by tiež bolo to, že ich hráči by nemohli nastúpiť v drese slovenskej reprezentácie, keďže by stratili príslušnosť k národnému zväzu.
Medzinárodná dohra
Problémy v slovenskom hokeji nezostali bez povšimnutia ani na pôde medzinárodného hokeja. Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) nepodporuje osamostatnenie sa časti klubov od zväzu a vytvorenie vlastnej ligy v rámci PHL. Okrem iného to znamená, že tieto tímy by nemohli vykonávať medzinárodné prestupy medzi ich klubom a mužstvom zo zahraničia. „Zástupcovia IIHF sú znepokojení s tým, čo sa deje, ale máme informáciu, že nebudú dávať novému subjektu výnimky, transfery sa budú naďalej robiť cez SZĽH," uviedol k veci Šatan ešte počas majstrovstiev sveta.
Ďalší problém má aj víťaz uplynulého ročníka HC Košice. Klub, ako majster Slovenska, automaticky postúpil do európskej hokejovej ligy majstrov (CHL), do ktorej sa už prihlásil. Žreb klubu z metropoly východu prisúdil švajčiarske tímy Servette Ženeva, EHC Biel-Bienne, SC Rapperswil-Jona Lakers, nemecké EHC Red Bull Mníchov, Adler Mannheim a švédsky AIK Skelleftea.
No žreb pre Košičanov ešte nič neznamená a vedenie SZĽH ich oficiálnym listom informovalo, že ak nebudú pôsobiť v lige riadenej národným zväzom, nebudú môcť hrať v Lige majstrov. Kluby následne vyzvali zväz, aby Košiciam nebránil v účasti v Lige majstrov.
Zväz sa však bráni tým, že účasť v národnej zväzovej lige je podmienkou vedenia európskej Ligy majstrov. „V minulosti sme z dôvodu nezáujmu klubov prišli o miestenku pre slovenský tím. Už začiatkom kalendárneho roka sme sa pod hrozbou pokuty zaviazali, že slovenský majster nastúpi v CHL. Ktokoľvek písal výzvu extraligových klubov ohľadom účasti Košíc v Lige majstrov, je absolútny amatér, ktorý nerozumie kompetenciám SZĽH a ani marketingovému a ekonomickému fungovaniu CHL," uviedol Šatan.
Hoci hokejová liga majstrov nie je až tak veľmi populárna, pre slovenské kluby je medzinárodná konfrontácia s kvalitnejšími mužstvami z Európy prínosom. Nehovoriac, že účasť v nej má určitý marketingový potenciál. Slovensku tak teraz v prípade nedohody medzi zväzom a nespokojnými klubmi okrem všetkého už vyššie menovaného hrozí aj odobratie účasti v Lige majstrov.
Vôľa dohodnúť sa
Hoci médiami lietajú kadejaké štipľavé výroky a informácie, pozitívnou správou aspoň je, že všetky strany si problémy, ktoré by vyvstali, ak by sa nedohodli, uvedomujú, pričom deklarujú vôľu dohodnúť sa. Zatiaľ však ku kompromisu neprišlo. Uvidíme, čo prinesú najbližšie dni, prípadne týždne, keďže zväz, ako zaznelo na začiatku článku, predĺžil lehotu na prihlásenie sa do ligy.
Nám fanúšikom slovenského hokeja nezostáva nič iné len dúfať, že kompetentní nakoniec pristúpia ku kompromisom a dohodnú sa.