Timrava opäť v SND. Tentoraz aj s výdobytkami modernej techniky

V najnovšej inscenácii Deti sa tvorcom podarilo spojiť tri poviedky od Timravy U Kanátov, Žiadna radosť a Márnosť všetko. Všetky spájajú dve veci: odohrávajú sa na dedine a v každej sa istým spôsobom nachádzajú deti.

Či už sú to tie najmenšie ratolesi, ktoré tak veľmi potrebujú rodičovskú lásku. Alebo už dospelí ľudia, no nejakým spôsobom pripútaní k svojim rodičom, alebo naopak sú tam takí, ktorí na nich nemyslia. A napokon tí najstarší, ktorí sa s narastajúcim vekom svojím správaním opäť približujú k deťom.

Napriek tomu, že ide o spojenie troch poviedok, tvorcovia ich prepojili do nového jednoliateho príbehu, do ktorého sa divák od začiatku naplno ponorí.

Čo však nemusí divák pochopiť hneď na prvú, je časové situovanie príbehu. Podľa slovníka hercov by sme mohli povedať, že to bude zrejme 20. storočie. Starý kuchynský nábytok na scéne, ktorý ešte môžeme vidieť v letných kuchynkách našich starých mám, ho v tejto idey len utvrdí. Keďže ide o dielo Timravy, asi niet pochýb o tom, že príbeh je situovaný do minulosti.

Keď sa však na scéne zrazu objavia výdobytky modernej techniky ako napríklad dotykový telefón, televízor s plochou obrazovkou alebo moderný tyčový vysávač, človek začína mať pochybnosti. Ako to teda je?

Diana Mórová, (Vrapúchová), Bence Hégli (Jurko Vrapúch), Daniel Fischer (Mladý Grúnik), Jozef Vajda (Grúnik). Foto: SND

Jasná časová neukotvenosť diela je však zámerná. Tvorcovia tým chceli poukázať na fakt, že za sto rokov sa toho až tak veľa nezmenilo. A možno naozaj ešte aj dnes v niektorej dedinke takéto rodiny existujú.

Počas predstavenia si prejdeme rôznymi udalosťami hlavných predstaviteľov, či už to je kar, svadba, oslava sedemdesiatky, Veľká noc alebo Vianoce. Ako to však býva v každej rodine, nič nie je ideálne ani na oslavách, a preto o hádky v inscenácii nie je núdza. Funguje to rovnako v reálnom živote. Hoci by mala rodina mala držať pospolu, veľakrát v nej dochádza k nezmyselným hádkam, ktoré dokážu ovplyvniť jej ďalšie fungovanie i život jej členov.

No poďme k deju. Prvá scéna sa začína na kare Vrapúcha. Jeho manželka, ktorú si zahrala Diana Mórová,  na prvý pohľad za manželom smúti. Z omylu nás vyvedie jej syn, ktorý povie pravdu, ako to medzi nimi bolo. Jeho mama po celý čas milovala svoju starú lásku z mladosti, a to ovplyvnilo jej manželstvo. No je ešte čas na zachranu starej lásky?

Nie vždy platí príslovie, stará láska nehrdzavie. Niekedy vie v človeku "zabiť" jeho city a človek potom stratí schopnosť milovať. A navyše do príbehu opäť vstupujú deti, ktoré môžu byť prekážkou vzťahu vdovy Vrapúchovej a Grúnika. Sú už síce dospelé a vedia sa o seba postarať aj sami, no stále sú nejakým spôsobom pripútané k rodičom.

Kamila Magálová (Kanátová), Amélia Tkáčová (Dievčatko), Rebeka Poláková (Zuza)

Dôležitou rodinou v príbehu sú Kanátovci. Stará Kanátová žení po druhýkrát syna Paľa, pri ktorom sa môže zdať, že má v hlave o koliesko menej. Mnohí ho nazývajú "ľoľom". No niekedy práve taký ľoľo to má v hlave dobre zrátané. Len v dedinskom prostredí nemá svoje miesto.

S druhou ženou si na počudovanie veľmi dobre rozumie, tá však do manželstva prichádza už s dieťaťom z predchádzajúceho vzťahu.

Mara Kanátová sa k svojej novej neveste správa ako typická svokra. Nemá ju rada, kritizuje každý jej krok a svojho syna od tohto vzťahu odhovára. Nakoniec je to však nevesta a vlastná dcéra, ktoré Mare pomôžu. A tak sa jej dostáva aj pomoci od človeka, ktorého celý čas kritizuje a ten sa napriek tomu od nej neodvrátil.

Počas predstavenia sa veľakrát zasmejete, no príbeh je sám o sebe smutný. Môžeme to označiť za tragikomédiu, na ktorej sa môžeme poučiť a napraviť chyby z minulosti. Alebo ich v živote vôbec neurobiť.

Premiéra inscenácie Deti sa koná 3. a 4. júna v Slovenskom národnom divadle.