Správa o McCarrickovi a chybách Vatikánu

„Správa o inštitucionálnom povedomí a rozhodovací proces Svätej stolice ohľadne exkardinála Theodorea Edgara McCarricka (1930-2017)“ je dlhá, komplexná a má rôzne aspekty. Nie je len o exkardinálovi a o zneužívaní, odhaľuje tiež reakcie a prístup bývalých pápežov a iných prelátov k tejto téme.

Theodore McCarrick, dnes laicizovaný, bývalý arcibiskup a kardinál, je veľkou hanbou cirkvi. Nová správa sa však zamerala na inú vec ako jeho osobu, na chyby, ku ktorým došlo v jeho kauze, zo strany Vatikánu, respektíve vyjasnenie zodpovednosti jednotlivých prelátov.

Tento dokument, o ktorý pred dvomi rokmi požiadal pápež František aj biskupi v USA, bol v týchto dňoch vo Vatikáne stredobodom pozornosti. Dokumentácia, ktorú dva roky vypracúval Štátny sekretariát, už krátko po zverejnení vyvolala hojnosť reakcií. Na vyše 450 stranách približuje osudy popredného katolíckeho preláta pôvodom z New Yorku v jeho rôznych pôsobiskách, zhromažďuje jeho korešpondenciu a svedectvá proti nemu na pozadí cirkevných dejín od roku 1930. Cirkev priznáva chyby a bolesť obetí považuje za vlastnú bolesť.

Chválou nešetrila americká Konferencia katolíckych biskupov, lebo pápež takto ukázal „pastoračný záujem“ o cirkev v USA a „väčšiu zodpovednosť a transparentnosť“ v otázke zneužívania. Pre arcibiskupa Chicaga kardinála Blasea Cupicha ide o „bezprecedentný a zlomový okamih, v ktorom sa odťahuje opona kultúry klerikalizmu, čo oddelila duchovenstvo od ľudí, pre ktorých boli ustanovení“.

Ratzinger, Wojtyla a jeho tajomník

Najviac chýb v súvislosti s McCarrickom sa podľa správy malo udiať počas pontifikátu Jána Pavla II. Rozsiahly dokument ukazuje Jána Pavla II. ako osobu s označením „totuspoliticus“ (oddaný politike) skôr než „totustuus“ (celý tvoj, Mária), napísal Francesco Peloso, autor knihy Za klerikalizmom: Kňazi, ženy a laici vo Františkovej cirkvi (Oltre il clericalismo. Preti, donne e laici nella chiesa di Francesco). Poľský pápež podľa neho – tak ako panovník Ľudovít XIV. – umne používal „počas studenej vojny aj po nej“ podľa svojej vízie „rôznych pešiakov v hre“. To sa malo prejaviť aj pri menovaní McCarricka za arcibiskupa Washingtonu napriek prvým správam o zneužívaní.

Prelát pôvodom z New Yorku na obranu proti obvineniam vtedy napísal pápežovmu tajomníkovi Stanislawovi Dziwiszovi, čo naznačuje ich dobrý osobný vzťah. To malo americkému prelátovi pomôcť získať nomináciu. Tiež to vrhá tieň podozrenia na súčasného poľského kardinála, ktorý bol pre vatikanistu Francesca Pelosa „vždy verným vykonávateľom a interpretom wojtylizmu, nie jeho zradcom“. Súvislosti tohto vzťahu sú však predsa len prepojené na iný kontext. McCarrick totiž pomáhal zháňať peniaze na podporu hnutia Solidarita v komunistickom Poľsku, napokon dobrú odozvu mali jeho aktivity aj u nás, napríklad u tajného biskupa Korca. Nie všetko treba preto vidieť len vo svetle sexuálnych škandálov, ako to vidia médiá dnes. To pochopiteľne neznamená, že McCarrick nemohol svoje finančné aktivity zneužívať v svoj prospech.

Podľa niektorých komentátorov s odkazom na vyjadrenia vo vatikánskej správe si však Ján Pavol II. bol vedomý mnohých falošných obvinení zo zneužívania voči kňazom v komunistickom Poľsku. Aj preto sa McCarrick v roku 2000 napokon stal arcibiskupom hlavného mesta USA a o rok neskôr tiež kardinálom.

Keď sa neskôr objavili ďalšie správy a reči o zneužívaní, vtedajší pápež Benedikt XVI. požiadal amerického kardinála, aby sám rezignoval, dal mu odporúčania, ale neuvalil naňho sankcie. V tomto čase bol apoštolským nunciom v USA Carlo Viganó, ktorý podľa správy nevyšetril množiace sa obvinenia voči americkému kardinálovi.

Carlo Viganó pritom pred dvomi rokmi rozvíril vody katolíckeho sveta, keď vyzval pápeža Františka, aby odstúpil, lebo podľa neho bol spolu s inými zapletený do krytia sexuálneho zneužívania v USA. Viganòv text pôsobil možno ako čin zúfalého arcibiskupa, ale predsa len pokus o hlbšiu nápravu. Obvinil okrem iného posledných troch štátnych sekretárov  posledných troch pápežov – kardinálov Sodana, Bertoneho a Parolina za to, že systematicky neriešili problém, ktorý detailne poznali, a kryli niektorých páchateľov. 

Mimochodom, keď bol arcibiskup Viganò zodpovedný za rozpočet a financie štátu Vatikán, preukázal istú kompetentnosť ako prezident governatorátu, keď z roku na rok lepším riadením zlepšil hospodárenie z deficitného na prebytkové (z mínus 10,5 mil. dolárov na prebytok vo výške 44 mil. dolárov), Viganò sa v tom čase začal priamo zaoberať korupciou v mestskom štáte, a preto jeho konflikty s mocnými postavami kúrie môžu viac ako o jeho nenaplnených ambíciách svedčiť o jeho kompetentnosti. Aj k tomu by ale bolo potrebné počuť svedectvo iných, napríklad nášho kardinála Tomka, ktorý bol v takýchto veciach dôverníkom predchádzajúcich pápežov. V posledných dvoch rokoch začal arcibiskup Viganò dávať viacero vyhlásení, ktoré – zdá sa – postupne oslabovali jeho postavením.

Očistenie mena pápeža Františka

Jedným z hlavných výsledkov publikovaných v práve je očistenie zodpovednosti súčasného pápeža. Nedávny vatikánsky dokument spochybňuje svedectvo bývalého nuncia a „zanecháva ho v zlom svetle“, pripomenula vatikanistka Elisabetta Piqué. Americký novinár Philip Pullella komentoval úlohu Viganóa takto: „Zdá sa, že časť 24 v McCarrickovej správe ničí Viganóve obvinenia…, čo ukazuje, že si bol vedomý McCarrickových aktivít, ciest, chválil ho za politické kontakty, bol s ním v kontakte, posielal mu pekné správy a nedokázal ho prešetriť, ako mu povedal Vatikán.“

Dokument z dielne Štátneho sekretariátu preto nakláňa misky váh v neprospech bývalého nuncia v USA a sčasti očisťuje meno argentínskeho pápeža za jeho údajné zastieranie sexuálneho zneužívania.

Monsignor Carlo Viganó neskrýval svoje „rozhorčenie“ a správu označil za „surreálnu mystifikáciu“. Trvá na tom, že „viac ráz odsúdil nečinnosť Svätej stolice zoči-voči závažnosti obvinení týkajúcich sa McCarrickovho správania“: „Komentátor bez predsudkov by si mohol všimnúť viac ako podozrivé načasovanie publikácie, ako aj pokus o diskreditáciu mojej osoby obvinenej z neposlušnosti a nedbanlivosti voči tým, ktorí majú maximálny záujem na delegitimácii [zbavení oprávnenosti, pozn. red.] toho, kto priniesol na svetlo sveta bezprecedentnú sieť korupcie a nemorálnosti.“

Uverejnený „drzý“ a „falošný“ dokument by si žiadal pripraviť aj „Správu o Viganóvi“, aby sa opäť „neznásilnila skutočnosť“, navrhol Carlo Viganó a dodal, že „to by si však vyžadovalo [prijať, pozn. red.] intelektuálnu poctivosť ešte pred láskou k spravodlivosti a pravde“.

Keď prišlo v roku 2017 prvé reálne obvinenie voči McCarrickovi, súčasný pápež František konal ihneď, pripomenul Andrea Tornielli z vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu v sprievodnom texte k Správe o McCarrickovi. Dovtedy podľa neho „nebolo žiadne presné obvinenie o sexuálnom zneužívaní, obťažovaní či o [spôsobenej, pozn. red.] škode voči mladistvým“. Krátko po tom, čo Newyorská arcidiecéza označila obvinenia voči exkardinálovi za opodstatnené, Theodore McCarrick rezignoval v Kardinálskom kolégiu a v roku 2019 ho pontifex laicizoval.

Záver citlivého vatikánskeho dokumentu cituje Františkove slová, že „bolesť obetí a ich rodín je aj naša bolesť, preto treba opäť potvrdiť záväzok zabezpečiť ochranu mladistvých a zraniteľných dospelých“. Treba tiež budovať kultúru, ktorá umožní, aby sa prípady zneužívania „nezahladzovali a ďalej nepokračovali“.

Zverejnenie správy o McCarrickovi tým ukazuje neľahkú cestu, ako skĺbiť spravodlivosť a transparentnosť, teda ako zabezpečiť ochranu obetí zneužívania a tiež ochranu cirkvi.