Čaputová s Hegerom to preháňajú s alarmizmom. A urážajú veľkú časť spoločnosti

Prezidentka Čaputová a expremiér Heger poskytli krátke rozhovory pre bruselské Politico.eu, v ktorých potvrdili, že Slovensku vôbec nerozumejú. A v ktorých urazili tú časť spoločnosti, ktorá sa opovažuje nesúhlasiť s vojenskou politikou vlády.

V skratke: prezidentka tvrdí, že Slovensko sa môže po voľbách odkloniť od proukrajinského kurzu. Dôvod: hrozí, že veľká časť verejnosti podľahne dezinformačnej kampani Putina. A vo voľbách si vyberie tie nesprávne strany, ktoré potom Slovensko priblížia viac k Orbánovmu Maďarsku.

Expremiér Heger zašiel v strašení ešte ďalej. Tvrdí, že po voľbách by mohla nová vláda vytrhnúť Slovensko z EÚ a NATO.

Európsky čitateľ portálu Politico, ktorý nepozná slovenské reálie, by sa mohol po týchto ostrých slovách vydesiť. Slovensko by mohol vnímať ako krajinu, kde majú vo verejnom priestore domintnaný vplyv proruské médiá a ruská propaganda. A kde majú najsilnejšie strany v programe vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO – a podriadenie štátu nadvláde Putina.

Tento alarmistický obraz pritom nemá dokopy nič spoločné s realitou. V slovenskom verejnom priestore majú úplnú prevahu protiruské médiá. A protiruská politika prezidentky, vlády, väčšiny strán… Kanály ruskej propagandy sú na Slovensku marginálne a prevažná väčšina spoločnosti ich nepozná.

A hlavne: všetky relevantné strany vrátane Hlasu, Smeru a dokonca aj SNS podporujú členstvo Slovenska v EÚ a NATO. Výhrady majú len k pokusom intenzívnejšie zaťahovať Slovensko do vojny o Krym a východ Ukrajiny.

Napokon, členstvo v EÚ a NATO má stále podporu väčšiny Slovákov. Aj v prieskume Globsecu takmer 60 percent ľudí vyjadruje podporu pre členstvo Slovenska v Aliancii.

Jednoducho, aj prezidentka, aj expremiér šíria o Slovensku nezmysly, ktoré sú v rozpore s faktami. A s reálnymi trendmi.

Na Slovensku sa nevedie fundamentálny spor o západné ukotvenie štátu. Spor sa vedie o to, či má Slovensko – ako súčasť EÚ, NATO a slobodného západného sveta – podporovať politiku intenzívneho vyzbrojovania Ukrajiny, prípadne politiku, ktorá odmieta politické dohody s Ruskom.

Je to vlastne celkom normálny obraz západného sveta. Máme tu prezidentku, vládu a väčšinu strán, ktoré sa hrajú na vojnových jastrabov. Pri vyzbrojovaní Ukrajiny predvádzajú takú mieru aktivizmu, akú nevidieť ani v Spojených štátoch či Británii (ich vlády váhajú s dodaním bojových lietadiel Ukrajine). A potom tu máme opozíciu a kritické hlasy, ktoré žiadajú viac zdržanlivosti, menej pritakávania a suverénnejšiu bezpečnostnú politiku.

V západnom demokratickom svete je to predsa celkom normálne. O politiku štátu sa vedú spory. Opozícia má inú rétoriku ako vláda. Tieto spory neriešime len na Slovensku, sú typické pre celý západný svet. V národných, konzervatívnych alebo socialistických stranách rastie odpor k vojenskej politike Spojených štátov a Veľkej Británie. V progresívnych alebo neokonzervatívnych stranách sa razí politika tvrdej anglosaskej línie, podľa ktorej vraj iné ako vojenské riešenie (porazenie Ruska) neexistuje.

Slovom, kritika vládnej politiky je celkom legitímna. Rovnako legitímny je názor, že vojnu na Ukrajine spôsobili pokusy o rozširovanie NATO. Tento názor dokonca zaznel priamo na Globsecu – gruzínsky premiér tvrdí, že ku konfliktu viedol americký program rozširovania Aliancie (napriek odporu Nemecka a Francúzska, ktoré rozširovanie NATO na Ukrajinu blokovali).

Podobný názor má aj chorvátsky prezident, maďarský premiér, rakúski či nemeckí konzervatívci, časť amerických republikánov…

Za týmtito názormi netreba automaticky hľadať zradcov, agentov Putina, dezolátov alebo obete ruskej propagandy.

Ak na takúto nízku, primitívnu úroveň klesajú trolovia z facebookov, ktorí si vzájomne nadávajú do Sorosových alebo Putinových agentov, je to smutné, ale pochopiteľné. No aby tento konšpiračný tón o veľkej časti slovenskej spoločnosti šírili expremiér Heger alebo prezidentka Čaputová, to až také pochopiteľné nie je.

Poslaním lídrov a špeciálne prezidentky nie je urážať milióny Slovákov, ktorí nepodporujú vládnu politiku. A robiť z nich hlúpu obeť ruských agentov a ruskej dezinformačnej kampane. Naopak, prezidentka by sa mala ľudí, ktorým sa pre ich názory nadáva do zradcov či hávede (ako to urobil Naď), nahlas zastať.

Lebo aj toto je jeden z dôvodov, prečo veľká časť spoločnosti prestáva veriť vláde a médiám. A prečo rastie vlna odporu, ktorá vracia do hry Fica s Dankom (jeho strana má dnes väčšiu podporu ako tá Hegerova).

„Lídri“ ako Káčer či Naď a ich kádre z Globsecu ukázali silnú dávku nadpráce pri presadzovaní politiky Washingtonu a Londýna. K tomu silnú dávku arogancie a agresivity vo verejnom vystupovaní. Zároveň ukázali slabú schopnosť zastať sa slovenských záujmov a slovenskej spoločnosti, ktorá ich vlastne nezaujíma.

Prípadne ich zaujíma ako údajná „hybridná hrozba“, ktorú treba potlačiť. Aby neprekážala pri plnení bojových úloh.

Tento stav – stav, keď lídri nie sú zástupcovia spoločnosti, ale dozorcovia – je chorý.

Po víkende sa potvrdzuje, že prezidentka Zuzana Čaputová nie je súčasťou riešenia, ale súčasťou problému.