Je rozhodnuté: pozrite sa, kam pôjde 20 miliónov z úveru

Dlhodobý investičný úver prijme ŽSK od spoločnosti National Development Fund II, ktorá mu ho ponúkla bez poplatkov a zabezpečenia a s výhodnou jednopercentnou úrokovou sadzbou, a to prostredníctvom finančného nástroja financovaného z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Úver bude krajská samospráva splácať až do roku 2045.

Už pri poslaneckej diskusii pred dvomi mesiacmi bolo zrejmé, že dohoda naprieč celým poslaneckým spektrom sa nájde len vtedy, ak investičné akcie pokryjú všetkých päť regiónov v Žilinskom kraji. Županka Erika Jurinová avizovala, že úverové zdroje chce kraj použiť predovšetkým na financovanie projektov v oblasti dopravy, najmä na rekonštrukcie ciest II. a III. triedy, a v oblasti modernizácie odborného vzdelávania.

Na dnešnom rokovaní poslanci odsúhlasili zoznam investícií, z ktorého je zrejmé, že do oblasti dopravy pôjde z úveru 16,5 milióna eur. Podstatná časť financií sa minie na modernizáciu ciest II. a III. triedy naprieč všetkými regiónmi. Pre Horné Považie je určených 1 443 000 eur, pre Kysuce 1 645 000 eur, pre Turiec 1 036 000 eur, pre Liptov 1 160 200 eur a pre Oravu 970 000 eur.

Finančne najnáročnejšou dopravnou stavbou financovanou z úveru bude rekonštrukcia mosta ponad rieku Váh v Liptovskom Mikuláši, ktorá je odhadnutá na 2 226 000 eur. Popri viacerých rekonštrukciách mostov a oporných múrov je v zozname investícií aj rekonštrukcia autobusovej stanice v Kysuckom Novom Meste za 1,3 milióna eur.

Pri počte viac ako 40 poslancov, samozrejme, nemohli byť všetci spokojní, príkladom sú poslanci z Liptova. Kým napríklad ružomberskému primátorovi Ľubomírovi Kubáňovi v zozname investícií chýbala rekonštrukcia mosta ponad železničnú trať v Bešeňovej a rekonštrukcia mosta v Korytnici, viceprimátor Liptovského Mikuláša Rudolf Urbanovič v diskusii poďakoval, že kraj bude už v tomto roku rekonštruovať Vrbický most ponad rieku Váh.

PolitikaŠtedrá odmena pre hlavnú kontrolórku

„Snažili sme sa reagovať na všetky potreby z regiónov, ale sme povinní dodržiavať podmienky úverovej zmluvy. Stále platí podmienka, že musí byť ukončená kompletná príprava tak, aby sme mali do konca septembra vysúťažené jednotlivé diela. To bol extrémne limitujúci faktor, kvôli ktorému sme nedokázali všetky požiadavky naplniť,“ uviedla vo svojej reakcii županka Erika Jurinová.

Zvyšné peniaze z úveru pôjdu do oblasti vzdelávania. Suma 500-tisíc eur je vyčlenená na modernizáciu odborného vzdelávania v Strednej odbornej škole obchodu a služieb Martin a 1 milión eur na rozbehnutie modernizácie žilinského konzervatória, ktoré je už dlhodobo v zlom technickom stave. V prípade konzervatória je celková investícia odhadnutá na 2,7 milióna eur, v tomto roku však bude reálne možné prefinancovať ani nie polovicu tejto sumy.