Dom plný rozprávok

JABLONKA – Viliam Wachsmuth sa k Rozprávkovému domu v Švancarovej doline dostal pred 25 rokmi. „Mladí ľudia sa ma pýtajú: Kedy sa vám to vráti? No o to vôbec nejde. Mňa to tu baví, tu som našiel sám seba.”

Spočiatku staval dom čisto len pre seba. „Postupne som do toho začal stále viac a viac investovať. Začalo ma to stále viac priťahovať a rozmýšľal som, ako to ešte vylepšiť. Išlo to samé od seba,” opisuje Wachsmuth.

Exteriérom a interiérom domčeka sa tiahnu snehobiele útvary pripomínajúce koraly. Ako hovorí Wachsmuth, nástrojom mu boli vlastné ruky a polievková lyžica. Viaceré prvky domu vznikali čarovným spôsobom. „Sadol mi na ruku motýľ, veľmi dlho tam sedel a podľa neho som potom dlažbu domu deväťdesiat dní vyrezával.”

Jednou z vonkajších atrakcií je chov veľmi dobrých detí, ale ako Wachsmuth dopĺňa, samozrejme, aj dospelých. „Nie je to žiadna klietka hanby, ale vyznamenanie pre toho človeka, ktorý sa tam odfotí.”

Od návštevníkov niekedy dostáva otázku, či je rozprávkový dom dokončený. „Jednou z mojich inšpirácii je koral, a ten stále dorastá. Pokiaľ prestane dorastať, je mŕtvy, takže ja to budem stále robiť, pokiaľ budem živý.” 

Veľa ľudí sa do Rozprávkového domu vracia aj po rokoch. Ako to však v rozprávke býva, tí, ktorí idú do Rozprávkového domu úmyselne, nemôžu trafiť, ale tí, čo tam idú náhodou, tí trafia presne. „Tí, čo sem idú úmyselne, majú ťažkosti sa sem dostať. Ja hovorím, to je normálne, je to zakliate, v rozprávkach to tak je. Aj cestičky sú tu niektoré zarastené, lebo v rozprávkach sa chodí cez zarastené cestičky k úspechu, nie cez tie krásne, hladké a rovné.”