Ak ukazovať prstom, tak na seba

TRENČÍN – Hudobná skupina Uhol Dopadu prišla tento rok s novým albumom, ktorý vydala po ôsmich rokoch. Počin s názvom Syndróm vyhorenia prehovára k ľuďom a pripomína, že pri každej zmene je treba začať od seba.

Trenčianska kapela Uhol Dopadu je na scéne od roku 2008 (Peter Stračár na fotke druhý sprava). Foto: Archív Uhol Dopadu

„Nedávam návod na život, ľudia by sa mali len zastaviť a zamyslieť nad tým, ako žijú a čo od života chcú. Mali by spraviť zo seba príčinu toho, čo sa deje. Čo môžem zmeniť ja? Začať od seba. Tak môžeme najrýchlejšie niečo zmeniť,” vyhlásil spevák kapely Peter Stračár.

Titulná pieseň albumu poukazuje aj na samotnú diagnózu syndrómu vyhorenia. „Žijeme v strašne rýchlej dobe. Naháňame sa za peniazmi, chceme mať majetky, lebo máme vtlačené do hlavy, že stále musíme mať viac, pritom sa stačí povzniesť a povedať si: ‚Ok, mám akurát a nepotrebujem viac‘.”

Album obsahuje viacero pesničiek so silnými motívmi, ako Sloboda nie je samozrejmosť či Rozdeľuj a panuj. Skladba Mier a láska odkazuje na ruskú agresiu na Ukrajine.

„Napísal som to hneď. Jasne sme tak dali najavo, že s tým absolútne nesúhlasíme. Je neskutočné, že niečo také sa môže stať v tejto civilizovanej dobe,” vyjadril sa Stračár. „Teraz je to už síce taká vedľajšia téma, ale pritom by to mala byť stále gro téma. Ľudia tam stále zomierajú,“ povedal hudobník.

Album vyšiel symbolicky na Deň víťazstva nad fašizmom, odkaz ktorého je stále aktuálny. „Treba byť tolerantný, ale nemôžeme dopustiť, aby nastal paradox tolerancie, kedy tolerantní ľudia sú až takí tolerantní, že akceptujú utláčajúcich.”

Trenčianska punk-rocková kapela je na scéne viac ako 14 rokov a odohrala desiatky koncertov na Slovensku a v Českej republike. Za hlavný zmysel svojej doterajšej existencie považuje priateľstvo medzi členmi formácie.

Syndróm vyhorenia je tretí album skupiny, ktorá mala vždy svoj názor. „Ak ide o punk, ktorý je hlavne o názore, kapely by si mali povedať, čo zastávajú a za čo sa postavia,” uviedol muzikant.

„Keď si vyhradím nejaký názor, nemusí sa to páčiť všetkým, ale to je mi kvázi jedno. Ak sa to niekomu nepáči, stále sme v takej slobodnej dobe, že to môže vypnúť a prestať počúvať.”


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac