Trenčianska univerzita vyvíja softvér

TRENČÍN – Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne sa zapojila do výzvy Ministerstva obrany SR – bezpilotné systémy a obrana proti nim a na Fakulte špeciálnej techniky vyvíja softvér na detekciu dronov v prízemných vrstvách atmosféry.

TNUAD Trenčianska univerzita vyvíja softvér. Foto: TnUAD

Technologický pokrok v oblasti elektroniky viedol v ostatných rokoch k rozvoju univerzálnych bezpilotných dronov. Ich použitie v civilnom sektore otvára nové možnosti, zároveň sa však ukázali ich možnosti použitia ako efektívnych bojových prostriedkov priamo v konflikte alebo pri prieskume situácie na bojisku. Alarmujúci je vysoký pomer spôsobenej škody vzhľadom k ich výrobnej cene. Základom obrany voči bezpilotným prostriedkom je ich včasná a spoľahlivá detekcia.

Profesionálni výrobcovia a amatérski tvorcovia vlastných konštrukcií dronov so zameraním pre použitie v bojových podmienkach sa pochopiteľne snažia jednotlivé demaskujúce efekty rôznymi metódami potlačiť, sťažiť a znemožniť tak ich detekciu. Momentálne sa využívajú najmä optické a zvukové metódy, klasický Dopplerovský radar alebo identifikácia komunikácie dronu.

Na Fakulte špeciálnej techniky sa primárne zamerali na identifikáciu malých dronov, najmä koptér a UAV pohybujúcich sa v malých výškach pod hranicou radaru relatívne malými rýchlosťami. Cieľom je vyvinúť metódy pre detekciu výskytu dronov bez vlastnej emisie elektromagnetickej energie, s využitím cudzích zdrojov, ako sú vysielače mobilných operátorov, vysielače rozhlasu a televízie a dátových sietí v pásme do 6 GHz.

Projekt vychádza z doterajšieho výskumu realizovaného v spolupráci so SAV a SHMÚ, ktorý bol zameraný na detekciu atmosférických nehomogenít, ako turbulencia, hmla, zrážky v prízemnej vrstve troposféry. Z konštrukčnej podstaty dronov vyplývajú pri ich pohybe v atmosfére niektoré špecifické demaskujúce efekty.

„Dron pri pohybe vytvára výraznú nehomogenitu v atmosfére. V rozpore so všeobecne zaužívaným naratívom, podľa ktorého je ovplyvnenie signálov atmosférickými javmi zanedbateľné a nepozorovateľné, sa nám podarilo vyvinúť prístrojové a programové vybavenie, ktoré umožňuje detailné sledovanie atmosférických javov s vysokým časovým rozlíšením, ako je napríklad vznik, výskyt a zánik turbulencie,“ uviedol rektor Trenčianskej univerzity Jozef Habánik.

Takýchto zmien a javov, ktoré sa dajú pozorovať je omnoho viac. Detekcia kvapalných zrážok už od nemerateľných úhrnov, efekty spojené s vytváraním hmly, javy spojené s inverznými stavmi atmosféry a mnohé ďalšie. „Použitá je jednoduchá sústava so smerovými anténami, vlastná detekcia je však realizovaná programovo a je pomerne náročná, pretože vyžaduje vyhodnotenie dátového toku cca 350 Mbyte dát za sekundu“, doplnil Habánik.

Fakulta chce prostredníctvom dotácie 111 000 eur doplniť a rozšíriť výskumné pracovisko o prístrojovú techniku do frekvenčného pásma 4.5 až 6 GHz, vybudovať externé pracovisko s pracovnou plošinou na streche fakultnej budovy pre experimenty a merania s možnosťou sledovania reálnych prejavov dronov pri ich letoch.

Prehĺbenie spolupráce medzi Trenčianskou univerzitou a Ministerstvom obrany SR bolo predmetom rokovania už na stretnutí s ministrom obrany Jaroslavom Naďom v lete 2022. Témou bolo najmä prepájanie vzdelávania s potrebami praxe, vzdelávanie odborníkov na špeciálnu a strojársku techniku alebo výskum a vývoj nových materiálov pre modernizáciu výzbroje ozbrojených síl, čo je veľká príležitosť pre študentov fakulty.


Elektrická energia patrí medzi tie energie, ktoré budú nielenže čoraz vzácnejšie, ale zrejme aj ich cena porastie. Na Slovensku sa elektrická energia vyrába najmä v jadrových elektrárňach, ale aj vo vodných či pomocou slnečných kolektorov.…
Prejsť na článok