V mestách je šibačka na ústupe. Zo západu k nám preniká nový zvyk

Veľkonočné tradície v trenčianskom regióne sú väčšinou podobné ako vo zvyšných častiach našej krajiny. Zrejme najznámejším zvykom je šibačka. Ako pre Trenčiansky Štandard prezradila etnologička Andrea Lazarčíková z Trenčianskeho múzea v Trenčíne, šibanie na Veľkonočný pondelok nebolo vždy také, ako ho poznáme dnes.

„Na západnom Slovensku nebolo zaužívané oblievanie dievčat, zvyk k nám prenikol v druhej polovici 20. storočia z východného Slovenska. U nás prevládal zvyk šibať – aby boli dievčatá zdravé a krásne. Šibali sa mladé dievčatá, niekedy malé dievčatá, ale až v 20. storočí sa začali šibať dievčatá všetkých generácií, teda aj mamy a babky,“ uviedla.

I keď určité zvyky dodržiavame dodnes, podľa odborníčky je šibačka na ústupe, a to najmä v mestách, kde chlapci polievajú dievčatá skôr len v rámci rodiny. „Sprievody chlapcov – šibačov po dedinách dnes skôr realizujú folklórne súbory. Objavuje sa aj nový zvyk hľadania vajíčok, ktorý k nám preniká zo západnej Európy a využívajú ho skôr kultúrne inštitúcie na prilákanie návštevníkov počas Veľkej noci,“ dodala.

Sviatky sú jednoznačne spojené aj s prípravou rozmanitých a chutných pokrmov, v ktorých nechýbajú údené mäso či klobásy. Čo všetko sa objavuje na stoloch?

„Aj u nás sa konzumovali jedlá z vajec a mäsa. V okolí Nového Mesta nad Váhom sa na Veľkú noc jedla pečka (baba), rožky alebo ryža zmiešané s údeným mäsom, niekedy aj s klobáskou zaliate vajíčkom a upečené. V mase nesmela chýbať petržlenová vňať, ktorá jej dodávala typickú chuť. Po pôste, v nedeľu prevládali mäsité pokrmy, údené mäso, alebo varené mäso s chrenom a chlebom. V nedeľu bolo slávnostne prestreté. Nesmeli chýbať koláče, buchty. Na Zelený štvrtok sa v okolí Nového Mesta niekedy jedol prívarok z mladej žihľavy,“ uzavrela etnologička.

Symboly Veľkej noci si môžete pozrieť aj na výstave v expozícii Podjavorinského múzea. Otvorená je do konca apríla.