Premiér Arménska sa púšťa do hry, ktorá môže z krajiny urobiť ruský satelit

Prozápadne orientovaný arménsky premiér Nikol Pašinjan odvolal svoj záväzok uskutočniť po prehranej vojne v Náhornom Karabachu predčasné voľby. Namiesto toho sa vydáva cestou obmedzovania slobody médií. Arméni vychádzajú do ulíc, pričom z opozície sa začínajú ozývať hlasy volajúce po „plnohodnotnej“ a hlbokej integrácii s Ruskom.

Tisíce Arménov vyšli v sobotu do ulíc Jerevanu skandujúc heslá „Arménsko bez Nikola!“ alebo „Nikol je zradca“. Cieľom protestov, ktoré zvolala koalícia 16 opozičných strán, je prinútiť premiéra Pašinjana splniť sľub a vypísať predčasné parlamentné voľby v podobe, aká im najviac vyhovuje.

„Je jedno, koľko ľudí sa zhromaždí na námestiach, Nikol Pašinjan dobrovoľne neodstúpi. Mali by sme byť preto pripravení, okamžite prevziať moc,“ vyhlásil bývalý arménsky premiér Vagzen Mamukjan, ktorý by sa mal podľa požiadaviek opozície stať po Pašinjanovom odstúpení dočasným predsedom vlády. Opozícia ďalej vyhlásila, že protesty bude od pondeľka organizovať neprestajne.

Z prozápadného reformátora reakcionár

Pašinjana k sľubu uskutočniť predčasné voľby dohnali obavy z násilného prevratu po tom, ako v novembri 2020 podpísal Ruskom sprostredkované prímerie o ukončení vojny v Náhornom Karabachu. To bolo v Arménsku vnímané ako ponižujúca kapitulácia pred historickými nepriateľmi Azerbajdžanom a Tureckom. Opozícia s predčasnými voľbami súhlasila, no požadovala, aby premiér najprv odstúpil, čo Pašinjan odmieta.

Následne však došlo k paradoxnej situácii: proti nepopulárnemu a zdiskreditovanému premiérovi sa ľudí snažila zmobilizovať ešte nepopulárnejšia a zdiskreditovanejšia opozícia. V Jerevane sa konali protesty, ktoré svojou nízkou účasťou len odhaľovali slabosť opozičných lídrov.

Lepšie na tom však nie je ani Pašinjan. Premiér musel na konci decembra zrušiť svoju oficiálnu cestu na juh krajiny a s hanbou sa vrátiť späť do hlavného mesta po tom, ako miestni obyvatelia jeho kolóne zablokovali cesty.

Pašinjan, ktorý sa k moci dostal v roku 2018 ako liberálny prozápadne orientovaný líder protestov proti autokratickým tendenciám a korupcii proruskej vlády, sa nakoniec rozhodol situáciu v krajine na začiatku februára vyriešiť odvolaním avizovaných predčasných volieb. „Premiérov návrh uskutočniť predčasné parlamentné voľby sa nestretol s pozitívnou odozvou opozície. Predčasné voľby si pritom neželá ani verejnosť,“ uviedla vo svojom vyhlásení vládna strana Môj krok.

S týmto stanoviskom sa však väčšina Arménov nestotožňuje. „Aké kritériá použili na vyhodnotenie verejnej mienky? Ankety na Facebooku nestačia,“ napísala miestna novinárka Karine Ghazaryanová. „Predstavte si, že nemôžete navštíviť niektoré časti štátu, ktorému podľa svojich slov vládnete, pretože vás tam miestni obyvatelia a starostovia nepustia. Napriek tomu všetkému v sebe živíte predstavu, že môžete byť lídrom tejto krajiny. Tá drzosť!,“ uviedol v reakcii na Pašinjanovo rozhodnutie Arťom Tonojan z Minnesotskej univerzity.

Konanie predčasných volieb si podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky určite želá až 37 percent Arménov, pričom ďalších 21 percent takýto krok preferuje.

Návrat Putinovho človeka

Rozhodnutie Pašinjana odvolať predčasné voľby však nemusí súvisieť len so slabosťou opozície. Viacerí analytici vidia za týmto krokom nedávne rozhodnutie bývalého prezidenta Roberta Kočarjana kandidovať v predčasných voľbách. „Zúčastním sa aj so svojím tímom na predčasných voľbách a vyhráme. Inak Pašinjanovej vláde umožníme zostať pri moci,“ vyhlásil 27. januára Kočarjan, ktorý stál na čele Arménska v rokoch 1998 až 2008.

Kočarjan nie je len Pašinjanovým úhlavným nepriateľom – v mnohých ohľadoch je jeho protipólom. Zatiaľ čo Pašinjan sa k moci dostal ako populárny liberálny novinár, proruský Kočarjan začal svoju kariéru budovať ako jeden z lídrov karabašských Arménov v prvej vojne o Náhorný Karabach a v roku 1992 sa priamo podieľal na dobytí strategicky kľúčového karabašského mesta Šuša. Zároveň je najsilnejším reprezentantom režimu, ktorý Pašinjan počas revolúcie v roku 2018 zvrhol.

Pašinjan by sa bývalého prezidenta za normálnych okolností nemusel obávať. Premiér je aj napriek prepadu dôvery stále populárnejší, pričom Kočarjan je navyše stíhaný za krvavé potlačenie protivládnych protestov v roku 2008, za čo mu v prípade uznania viny hrozí až 15 rokov odňatia slobody. Kočarjan má však v rukáve jeden tromf – je dlhoročným favoritom Moskvy a osobným priateľom ruského lídra Vladimira Putina. Hoci Kočarjana mnohí Arméni vnímajú ako symbol bývalého skorumpovaného režimu, s podporou ruských administratívnych, PR a finančných zdrojov by pre Pašinjana bol reálnou hrozbou.

Objavujú sa náznaky, že premiér nenechá nič na náhodu. Prokuratúra minulý štvrtok predstavila návrh zákona, na základe ktorého by mohli byť osoby ohovárajúce vládu a predstaviteľov silových zložiek na sociálnych sieťach alebo v médiách, odsúdené až na dva roky odňatia slobody. V schvaľovacom procese je pritom momentálne viacero podobných návrhov zákonov, ktoré by podľa expertov mohli zásadne ohroziť slobodu slova v Arménsku. Vláda tiež viacerým novinárom zabránila urobiť reportáže v prihraničných oblastiach na juhu krajiny, ktoré sa v posledných mesiacoch stali epicentrom odporu voči Pašinjanovej vláde.

Tri desaťročia po rozpade ZSSR opäť ruským satelitom?

Putin oslabeného arménskeho premiéra po prehranej vojne nedovolil násilne zvrhnúť a formálne ho dokonca opakovane podržal. Pašinjan následne zabudol na svoje niekdajšie prozápadné sympatie a začal zdôrazňovať úzke partnerstvo s Ruskom. V očiach Kremľa sa však jeho vláda už zrodila s prvotným hriechom „farebnej revolúcie“ a jej prípadný neúspech a pád by len posilnil naratív Kremľa o neschopnosti lídrov, ktorí sa v postsovietskom priestore k moci dostávajú pomocou revolúcií. Násilné zvrhnutie Pašinajana s ruskou pomocou by však do tohto naratívu nezapadalo a mohlo by rozhnevať arménsku spoločnosť.

Je možné, že nástrojom na čisté odstavenie Pašinjana má byť práve spoľahlivý a overený Kočarjan. Ak by tomu bolo skutočne tak, plán Moskvy by nateraz fungoval. Pašinjan stihol od vyzdvihnutia Kočarjanovej kandidatúry odvolať sľúbené voľby a začal v krajine obmedzovať slobodu slova. Všetko sú to pritom kroky, ktorými si môže sám vážne podkopať vlastnú voličskú základňu. Jej jadro totiž tvoria prevažne liberálne a demokraticky naladení Arméni.

Ak sa Pašinjan rozhodol „hrať na tvrdo“, začal hru podľa pravidiel, ktoré Kočarjan a Putin ovládajú omnoho lepšie, než on sám. Kočarjan už naznačil, že Kremľu sa bude vedieť za pomoc pri návrate k moci odvďačiť.

„Svet sa rozpadá na regióny. Globalizácia je nahrádzaná regionálnou integráciou. Myslím si, že Arménsko by malo v tomto kontexte veľmi vážne uvažovať o omnoho hlbších interakciách s Ruskom. Omnoho hlbších než doteraz,“ vyhlásil Kočarjan na začiatku februára. Cieľom by podľa jeho slov mala byť „plnohodnotná moderná integrácia“. Konkretizovať, čo presne má na mysli, bývalý prezident odmietol. V parlamente arménskej separatistickej republiky Arcach (Náhorný Karabach) sa však medzitým už rokuje o zákone, ktorý urobí z ruštiny druhý oficiálny jazyk tohto neuznaného štátu.