Harabin ide pred súd. Nemalo by nás to však tešiť

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal žalobu na bývalého predsedu Najvyššieho súdu a ministra spravodlivosti Štefana Harabina za trestný čin schvaľovania vojny a za trestný čin hanobenia národa. Tou vojnou je ruská invázia na Ukrajinu a hanobeným národom majú byť Ukrajinci.

Toto trestné stíhanie považujem za omyl a chybu, písal som o tom už pred rokom, keď bolo Harabinovi vznesené obvinenie. Tak, či onak, Harabin sa postaví pred Špecializovaný trestný súd.

Nesympatizujem s Harabinom, Harabin sa mýli

Je o mne známe, že sympatizantom Harabina som nikdy nebol. Keď sme boli v politike, boli sme protivníkmi. Keď Harabin hovorí, že „by urobil presne to isté, čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine“, tak sa domnievam, že sa mýli. Ako som už veľakrát uviedol, nepovažujem vojnu na Ukrajine zo strany Ruska za spravodlivú, a teda ani za ospravedlniteľnú. Proste sa držím katolíckej náuky a vidím, že Rusko nečelilo žiadnej akútnej, bezprostrednej hrozbe, i keď cítilo zo strany NATO potenciálne budúce ohrozenie.

Ak sa Harabin mýli, neznamená to, že má byť stíhaný

Ak sa však Harabin mýli, neznamená to ešte, že mal byť trestne stíhaný. Hanobenia Ukrajincov sa mal dopustiť tvrdením, že „Rusi mali povinnosť pacifikovať nacistov“. Hovoril to v súvislosti s ostreľovaním civilov na Donbase. Pod páchateľmi ostreľovania, ktorých nazýva nacistami, predsa Harabin nemusel rozumieť ukrajinský národ ako taký. Ostreľovania sa dopúšťali jednotky, ktoré ukrajinské vedenie nemalo celkom pod kontrolou. Poučné je video, na ktorom sa prezident Zelenskyj rozpráva s príslušníkmi takých vojenských jednotiek.  

Čo sa týka Harabinovho (mylného) tvrdenia o oprávnenosti postupu Ruska, Harabin sa bude brániť, a už to robí, poukazovaním na americkú inváziu do Iraku v roku 2003. Môže upozorňovať, že skúmanie dôvodov na vojnu môže byť vo všeobecnosti zradné. Môže to ilustrovať na chybnom úsudku politikov, ktorí vojnu v Iraku odobrili. Neskôr sa ukázalo, že všetky dôvody, ktoré títo politici uvádzali na podporu invázie do Iraku, boli nepravdivé.

Ruská invázia na Ukrajinu a americká do Iraku sa podobajú

V článku spred roka som poukázal na podobnosť americkej invázie do Iraku a ruskej na Ukrajinu. Obe sa podobajú zlým úsudkom politikov, ktorí o nich rozhodli. Spojenectvo NATO a Ukrajiny znamenalo pre Rusko len hrozbu potenciálnu, nie okamžitú. Iracký režim Ameriku neohrozoval vôbec.

Počas procesu s Harabinom sa pred porovnaním oboch invázií nebude dať ujsť. Ak budeme porovnanie s Irakom ignorovať, budeme kolosálnymi pokrytcami.

Kto všetko mal byť teda stíhaný za Irak?

Ak prijmeme optiku ÚŠP a budeme súhlasiť so stíhaním Harabina a nechceme byť pokrytcami, natíska sa otázka, kto všetko mal byť potom trestne stíhaný za súhlas s inváziou do Iraku. Hneď nám pár mien napadne. Prezident George W. Bush, ktorý ju nariadil. Súčasný americký prezident Joe Biden, ktorý ju podporil ako senátor.

A u nás doma: Líder strany Modrí Mikuláš Dzurinda, ktorý ju podporil ako slovenský premiér. Daniel Lipšic, ktorý šéfuje ÚŠP, ktorý stíha Harabina, lebo Lipšic tiež inváziu do Iraku podporil. Martin Šimečka, ktorý viedol vtedy vojnychtivý denník Sme.

Asi by mal potom byť stíhaný aj Vladimír Mečiar, ktorého strana HZDS podporila v roku 2003 inváziu do Iraku ako jeden muž.

A zástupy ďalších a ďalších. Chcete to? No ja radšej nie.

Inak aj Harabin z toho vychádza ako pokrytec

Inak, aj samotný Štefan Harabin, ktorý poukazuje na Irak, z toho vychádza trochu ako pokrytec. Prečo na Irak nepoukazoval v roku 2006, keď prijal Mečiarovu ponuku stať sa ministrom spravodlivosti v prvej Ficovej vláde? Iračania hynuli vtedy po tisícoch. Prečo si nespomenul, že v roku 2003 by Dzurindova vláda nebola mohla vyslať slovenských vojakov do Iraku bez podpory z opozície, lebo jej na to chýbali hlasy poslancov KDH, a chýbajúce hlasy poslancov dodalo Mečiarovo HZDS z opozície. V roku 2006 to Harabinovi neprekážalo, a preto dostal od Mečiara ministerské kreslo. Až teraz spomína Irak.

V spoločnosti vládne nezdravá atmosféra

Nazdávam sa, že na trestnom stíhaní Harabina sa podpisuje aj nezdravá atmosféra, ktorá sa, samozrejme, netýka len Slovenska. Už dlho pred ruskou inváziou smerovala naša spoločnosť do stavu, kedy neradno o niektorých veciach slobodne diskutovať. Napríklad, že sa blíži vojna a prečo sa blíži. Môže to mať aj vplyv na úsudok niektorých vyšetrovateľov a prokurátorov. Chyby sa dopustili už pred rokom a pokračujú v tom.  

Dávajme si na to pozor.