K storočnici Mons. Františka Fugu: Slovenský Moyzes v kanadskom Hamiltone

V jeho ďalšom živote možno pozorovať niekoľko významných medzníkov, ktoré natrvalo ovplyvnili jeho osud. V Ríme na Lateránskej univerzite vyštudoval teológiu a filozofiu a štúdiá ukončil v roku 1952. V roku 1953 sa udial ďalší dôležitý medzník, keď ho Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí požiadala o zmenu obradu na byzantský, čo s pokorou prijal. Rozhodnutie venovať sa apoštolátu slovenských katolíkov byzantského obradu bez účinnej pomoci jezuitu a gréckokatolíka Michala Lacka, ktorý v tom období absolvoval vyššie štúdiá na Pápežskom orientálnom inštitúte a neskôr sa stal riadnym profesorom dejín východnej Cirkvi, by nebolo možné.

Pôsobenie v Hamiltone

Koncom apríla 1954 nastúpil Fuga ako duchovný farnosti v Hamiltone v provincii Ontário na východe Kanady. Tu zorganizoval gréckokatolícku osadu, nechal postaviť rovnomenný kostol s farskou budovou a reprezentačnými priestormi a neskôr vybudoval aj svätyňu Panny Márie Klokočovskej, ktorá mu pripomínala domov a stala sa pútnickým miestom. 23. novembra 1973 získal titul monsignora, o rok neskôr bol vymenovaný za dekana slovenských gréckokatolíckych farností v Kanade a po erigovaní Eparchie sv. Cyrila a Metoda sa v marci 1981 stal generálnym vikárom novej diecézy.

Dlhoročným pôsobením na čele farnosti zachránil národnú svojbytnosť slovenských gréckokatolíkov v Kanade. Vydával obľúbený náboženský časopis Mária, čím reprezentoval slovenských gréckokatolíkov aj navonok. Časopis totiž poslúžil ako jeden z dôkazov oprávnenosti založenia gréckokatolíckej Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Kanade v roku 1980 pápežom Jánom Pavlom II.

Potvrdil to Michal Lacko, ktorý sa v jednom z listov Fugovi vyjadril v tom zmysle, že keď pápež Ján Pavol II. požadoval dôkaz o národnej svojbytnosti slovenských gréckokatolíkov, tak mu boli predložené zviazané čísla časopisu Mária. Fuga sa o tejto skutočnosti tri roky po smrti profesora Lacka zmienil v jednom z jeho početných listov: „Nebohý Miško Lacko [zomrel 21. marca 1982, pozn. red.] mi raz dôverne napísal: Ak by nebolo Tvojich zväzkov časopisu Mária, nikdy by Slováci nemali diecézu!“

Činnosť v Matici

Ďalším dôvodom pripomínania si storočnice Fugu je jeho predsednícka funkcia v Zahraničnej Matici slovenskej, o ktorú sa začal zaujímať bezprostredne po smrti Jozefa Cígera Hronského (1896 – 1960), jej zakladateľa a prvého predsedu.

Keď sa po predčasnej smrti jej druhého predsedu Stanislava Mečiara (1910 – 1971) ústredie Zahraničnej Matice slovenskej prenieslo do Hamiltonu a Fuga sa stal jej tretím predsedom, činnosť ustanovizne v exile sa mimoriadne zintenzívnila. Svedčia o tom najmä počty nových členov a nové odbočky, ktoré sa začali zakladať takpovediac po celom svete. Zahraničná Matica mala v čase nástupu Fugu len 23 členov, ku koncu jeho života to boli dve tisícky.

Obdivuhodná bola jeho vydavateľská činnosť v rámci Slovenského vydavateľstva, založeného v roku 1955, ktoré sa stalo prvým a dlhodobo jediným publikačným centrom v Kanade. Slovenskí jezuiti v krajine javorového listu začali s tlačou až o takmer dve desaťročia neskôr.

Fuga každoročne vydával obľúbený matičný národný kalendár, brožúrky v rôznych jazykoch o Slovensku či letáky v niekoľkotisícovom náklade, ktoré sa rozdávali aj počas národných osláv v Kanade. Bol prvým vydavateľom vynikajúceho prekladu Tomáša Kempenského Nasledovanie Krista, ktorý z latinského originálu preložil zakladateľ Slovenskej národnej rady v Londýne Peter Prídavok. Prídavkov Kempenský vyšiel v dvoch vydaniach v exile a v piatich po páde komunizmu na Slovensku.

Zakladateľ Svetového kongresu Slovákov

František Fuga patril medzi zakladajúcich členov Svetového kongresu Slovákov, ktorý v posledných dvoch dekádach studenej vojny združoval takmer všetkých Slovákov a ich organizácie v celom slobodnom svete. Bol členom náboženskej komisie kongresu, ktorá patrila medzi najaktívnejšie a predstavovala elitu slovenského katolíckeho exilu.

Podporil zriadenie katedry slovenských štúdií, o čo sa kongres usiloval od washingtonského snemovania v roku 1978, kde bola prijatá prvá rezolúcia o potrebe zriadenia katedry. Vedecké univerzitné pracovisko, ktoré by sa venovalo výlučne výskumu slovenských reálií, bolo vzhľadom na izolovanosť Slovenska vo vedeckom svete, nízkej znalosti slovenských reálií či ich nesprávnej interpretácie cez prizmu pražských centralistických záujmov absolútnou nevyhnutnosťou. Založenia Katedry slovenských štúdií na Univerzite v Ottawe v máji 1990 sa Fuga už nedožil.

Navrhol podobu slovenskej vlajky

Napokon je málo známe, že v kanadskom exile navrhol podobu slovenskej vlajky doplnenú slovenským znakom s cyrilometodským krížom na trojvrší a kongresu odporučil, aby ju používal ako oficiálnu zástavu. Slovenská zástava, ktorú navrhol Fuga, je podobná súčasnej štátnej vlajke Slovenskej republiky s tým rozdielom, že štít štátneho znaku bol umiestnený v strede.

Fugom navrhnutá vlajka sa začala používať po inkorporácii Zahraničnej Matice slovenskej, ktorá sa udiala v roku 1983 v súlade s kanadskými zákonmi. Hlavné zdôvodnenie pre odlíšenie vlajky od zástav ostatných národov v exile, ktoré tiež používali typickú trikolóru, spočívalo v jasnej a nezameniteľnej symbolike, ktorá mala Slovákov počas každoročného Dňa národností v Hamiltone odlíšiť od ostatných národov za železnou oponou.

Obrodenia Matice slovenskej po páde komunizmu sa matičnej myšlienke oddaný František Fuga už nedožil. Zomrel predčasne 9. novembra 1987. Pohrebné obrady sa konali 13. novembra v Kostole Panny Márie Klokočovskej v Hamiltone za prítomnosti stoviek veriacich, hlavného celebranta biskupa Michala Rusnáka, zástupcov mesta Hamilton, kanadskej vlády, Kanadskej slovenskej ligy a iných fraternalistických a exilových organizácií.