Sústrediť sa na globálne otepľovanie je v podstate primitívne, tvrdí vedec Václav Smil

Vraj vás už neustále rozprávanie o energetickej transformácii unavuje.

Svetovú energetiku som robil dlhé roky, o tom takzvanom energetickom prechode som napísal tri knihy a v roku 2023 ma jednoducho intelektuálne unavuje o tom hovoriť, pretože viem, čo je možné a čo nie. Vidím, že o tom rozprávajú ľudia, ktorí v živote neštudovali fyziku, strojárstvo a nemajú potuchy, ako sa napríklad vyrába oceľ. Aktivisti, ekonómovia a politici prídu a povedia: to a to sa stane do roku 2030 alebo 2040. Unavuje ma hovoriť, že to nie je ako prechod od pevných telefónnych liniek k mobilom. To sa uskutočnilo za desať rokov.

Zmeniť svetovú energetickú sústavu, systém, ktorý v sebe zahŕňa miliardy ton palív, jeden a pol miliardy automobilov, päťdesiattisíc obrovských lodí či desiatky tisíc elektrární. To sa musí diať organicky, postupne, generáciu za generáciou. Bohužiaľ, to je to, čomu hovoríme vo filozofii kategoriálna chyba. Ľudia si myslia, že to môžeme urobiť rovnako, ale nemôžeme. Zmena systémov je pozvoľná a nepredpovedateľná. Mobily môžeme vyrábať po miliardách.

Ale vezmite si uhoľnú elektráreň. Jedna má výkon napríklad jeden GW, tisíc MW. Ale priemerná veterná turbína má jeden MW. Tak si poviete, že potrebujete tisíc veterných turbín. Nie. Tá tepelná elektráreň môže pracovať 95 percent celého roka, niečo potrebuje na údržbu. Ale veterník aj na najviac veterných miestach uprostred Severného mora bude pracovať 45 percent roka. Nielen že tých veterných turbín potrebujeme dvetisíc, ale zlé je aj to porovnanie faktorov kapacity.