Zmluva ministerstva s Nadáciou otvorenej spoločnosti je celkom atypická. Nejde v nej o bežný grant na projekt mimovládnej organizácie. Milióny z eurofondov sa majú použiť na financovanie aktivistov a nadácií, ktoré minulý rok pomáhali ukrajinským utečencom. Mali mimoriadne výdavky a štát im má pomocť s financovaním, ktoré rozdelí Nadácia otvorenej spoločnosti.
Je to pekný zámer. Humanitárna pomoc ľuďom v núdzi si zalúži štátnu podporu. V tomto konkrétnom prípade však narážame na tri problémy, ktoré sa budú ministerke Gaborčákovej (vo voľbách 2020 kandidovala za KDH, neskôr zastupovala Sme rodina) ťažko vysvetľovať.
Prvý je fakt, že táto schéma financovania mimovládok je v rozpore s pôvodnými pravidlami a praxou. Nadácie predsa nemôžu v roku 2023 žiadať peniaze za niečo, čomu sa venovali v roku 2022.
Nakoniec sa ale našlo „kreatívne riešenie“. Eurokomisia ponúkla ústupky a mimoriadne zmeny pravidiel, aby bolo možné aj takéto svojrázne financovanie tretieho sektora. Vláda vyrokovala s eurokomisiou nové, ohybnejšie finančné schémy, a tie umožnia zaplatiť aj tých, ktorí minulý rok pracovali s utečencami z Ukrajiny.
Nadácia otvorenej spoločnosti bude slúžiť ako „banka“, ktorá bude prerozdeľovať peniaze – štátne peniaze – partnerským organizáciám. Ďalším nadáciám.
Druhý problém: k miliónom eur sa dostanú prevažne tie nadácie, ktoré majú politické a geopolitické poslanie. Nadácia otvorenej spoločnosti patrí do portfólia amerického oligarchu Georgea Sorosa. Venuje sa ideologickému a politickému aktivizmu. Jej partnerská nadácia Pontis zas slúžila v rámci hybridnej vojny ako vplyvný hráč v Bielorusku či na Ukrajine. Podporovala tam prozápadné skupiny a program rozširovania NATO. A áno, zapájala sa aj do pomoci Ukrajincom po februári 2022.
Naopak, organizácie, ktoré neriešia politiku, no o to aktívnejšie sú priamo v teréne pri adresnej pomoci konkrétnym ľuďom v núdzi, sa takto dôrazne o milióny z eurofondov neuchádzali.
Tretím problémom je kontext. Nevyzerá dobre, ak 2. júna vláda oznámi, že nemôže postaviť novú nemocnicu Rázsochy z fondov Únie (lebo podmienky financovania z európskych zdrojov sú tvrdé a projekty meškajú). A 5. júna sa zverejní zmluva o miliónoch eur pre Sorosovu nadáciu z iného balíka európskych zdrojov (lebo tvrdé finančné podmienky sa predsa dajú obísť, ak sa veľmi chce).
Tento kontrast ukazuje, kde sú skutočné priority Európskej komisie, respektíve vlády. A kde sú priority len formálne, no reálne sa na nich s dostatočným nasadením – a s dostatočnými výsledkami – nepracuje.
Treba dodať, že to nie je len problém Ódorovej vlády. Napokon, aj financovanie Rázsoch, aj financovanie Nadácie otvorenej spoločnosti a jej partnerských mimovládok sa pripravovalo od minulého roka. Tento problém je hlbší a zasahuje každú vládu. Matovičovu, Hegerovu, Ódorovu.
Jednoducho: prioritu majú bojové úlohy. Od bleskového darovania raketového systému či bojových lietadiel Ukrajine cez boj s dezinformáciami až po hladké financovanie aktivistov, ktorí pomáhajú Ukrajincom. Investície do rozvoja alebo do verejných služieb idú bokom. Nie sú predsa témou dňa.
Je to smutné. No zároveň je to celkom prirodzené. Štát, ktorý sa hrá na vzorného pešiaka v prvej línii hybridnej vojny, predsa nemôže vyzerať inak.