Pozor na Ivana Šimka. Ide do Bruselu a chce zmeniť našu migračnú politiku

„Slovensko by malo byť otvorené európskemu riešeniu utečeneckej témy a podieľať sa na ňom. Jednak preto, lebo nejde len o čísla, ale o milióny konkrétnych ľudských osudov, a jednak aj preto, aby sme boli solidárni s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú dnes prvé na rane,“ napísal Ivan Šimko, minister vnútra prezidentkinej vlády, na svojom Facebooku.

Šimko žiada zmenu našej doterajšej politiky, za ktorou stáli všetky slovenské vlády, od kedy sa táto téma začala na pôde EÚ riešiť ešte od čias Vladimíra Palka. Najostrejšie spory medzi Slovenskom (a štátmi V4) a EÚ a Berlínom sa odohrali po migračnej kríze v roku 2015, keď EÚ tlačila na prijatie povinných kvót, ktorými by boli imigranti z krajín, ako Nemecko či Taliansko, povinne prerozdeľovaní do iných štátov EÚ.

Ficova vláda vtedy tento program odmietla, pričom rozhodujúcu rolu zohralo zoskupenie V4, ktoré sa po zmene vlády v Poľsku postavilo návrhu na povinné prerozdeľovanie migrantov medzi štátmi EÚ.

Štáty V4 v tejto téme obstáli a Berlín s Bruselom museli ustúpiť. Slovenské vlády presadzovali politiku, na ktorej bol doma konsenzus. Podporovali ju všetky strany okrem Most-Híd a neskôr Progresívneho Slovenska. Podporoval ju aj Migračný úrad, kým sa jeho predsedom za vlády premiéra Matoviča a ministra Mikulca (obaja OĽaNO) nestal Ján Orlovský, ktorý prišiel zo Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Všeobecne to u nás bolo vnímané ako konsenzuálna vec so širokou podporu spoločnosti aj politických strán.

Až prišiel Ivan Šimko, ktorý si pár slovami otvára dvere k ostrému obratu. Pretože podľa ministra Šimka: „Ide o veľkú mravnú tému našej doby, a preto sa k nej nestavajme ani sebecky, ani alibisticky!“ (Výkričník je jeho.)

Šimko je člen KDH, ktorý má pozastavené členstvo v strane, do vlády ho vybrala prezidentka Čaputová.

Vec je vážna, pretože zajtra, vo štvrtok 8. júna, sa na Rade ministrov vnútra EÚ bude rokovať o reforme spoločného európskeho azylového systému (CEAS).

Vo finále je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o medzinárodnej ochrane (celý názov a dokument tu), ktoré zásadne mení úpravu azylového práva v EÚ.

Cieľom je zaviesť spoločné celoeurópske konanie o azyle, pričom „Komisia nepovažuje za potrebné vykonať ďalekosiahle zmeny návrhu z roku 2016,“ aj keď vtedy – v čase masovej migračnej krízy – „nebolo možné dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi“.

Ale dosť už eurojazyka, poďme k meritu veci.

Zásadná pozornosť sa venuje rýchlym konaniam na hraniciach a procesom, ako žiadateľov, ktorí nemajú právo na azyl, odmietnuť a vrátiť do krajín pôvodu alebo tretích krajín. Brusel trvá na tom, že migráciu treba riadiť, ale „jednotlivé štáty by ju nemali riešiť samostatne“. Navrhované opatrenia sú v niektorých častiach zmenou k lepšiemu (možnosť zadržať imigrantov v zaistených centrách v tranzitnej zóne na hraniciach), ale systém zostáva stále zdĺhavý (najmä pri odvolaní sa).

Vo vybraných štátoch sa o téme vedie diskusia, u nás je ticho. Dánsko a zrejme aj Írsko si uplatňujú výnimky a opatrenia sa ich nebudú týkať. Nemci riešia to, či by sa azylové procesy a odmietnutie žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky, mali týkať aj mladých do 18 rokov, ktorí prichádzajú bez sprievodu rodičov. Návrh Komisie predpokladá, že by sa nemali týkať iba detí do 12 rokov, ale nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a nemecká ministerka pre rodinu Lisa Pausová (obidve Zelené) chcú, aby ich „vláda presadila, že maloletí do 18 rokov a rodiny s deťmi by nemuseli absolvovať tieto procedúry“. CDU je proti tomu. Téme sa venoval nemecký verejnoprávny kanál Tagesschau.

Nie že by nešlo o dôležitú tému, ale Slovenska sa viac týka iná časť.

Ako píše dôvodová správa, „podľa nového článku 41 ods. 7 môžu členské štáty popri uplatňovaní konania o azyle na hraniciach vykonať aj proces určenia členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti“.

Presný citát je tu:

A to už zaváňa problémom.

Najmä ak si to spojíme s facebookovým statusom Ivana Šimka, ktorý chce, aby "sme boli solidárni s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú dnes prvé na rane".

Ivan Šimko dobre vie, že súčasný právny stav nám nijako nebránil prijať desiatky tisíc vojnových utečencov z Ukrajiny, keď boli v núdzi a postarať sa o nich. Bolo to solidárne a bolo to správne.

Z toho však nijako nevyplýva, že by sme mali čokoľvek meniť na našej doterajšej politike k migrácii, zvlášť v pozícii k spoločnej azylovej politike EÚ. Napokon, na nič také nemá dočasný minister menovaný prezidentkou Čaputovou ani mandát.

Takže žiadne politické sebectvo, ani alibizmus, pán minister!