Brusel zase fackuje Maďarsko. Ale niečo sa zmenilo

Európsky parlament minulý týždeň opäť prijal rezolúciu proti Maďarsku. Neviem presne, koľkú už za ostatných päť rokov. Asi tretiu. Možno štvrtú. Toto nie je normálna situácia. Prvá taká karhajúca správa, známa pod menom Správa Sargentini (podľa mena predkladajúcej poslankyne), bola europarlamentom schválená v roku 2018. Maďarska som sa vtedy verejne zastal. 

My a Maďari

My Slováci máme stále z Maďarska isté obavy. Vieme to o sebe. Dajme teraz bokom, či sú tie obavy oprávnené alebo nie. Mám však dojem, že Maďarska sa treba zastať i teraz. Teraz nejde o naše krehké vzťahy, ide o to, aká bude Európska únia, ktorej členmi sú Slovensko i Maďarsko.

Ústrednou témou v mediálnej kampani okolo rezolúcie bolo teraz spochybnenie Maďarska ako krajiny, ktorá je schopná dôveryhodne zvládnuť úlohu byť v nasledujúcom roku predsedníckou krajinou EÚ. Keďže vraj Maďarsko neuznáva spoločné európske hodnoty. Toto spochybnenie sa explicitne nachádza v bode 11.

Niežeby nebolo Maďarsko za čo kritizovať. Nájde sa všeličo, ale vtip je v tom, že to možno povedať o každej krajine. Ale iba Maďarsko musí čeliť opakovanej uličke hanby.

Z časových dôvodov sa nebudem venovať úplne všetkým výhradám, ktoré voči Maďarsku zaznievajú.

Začnime však tým, že najkurióznejšie na rezolúcii bolo to, čo v nej chýbalo.

Najkurióznejšia je chýbajúca téma ohrozenia slobody médií

Najprv ma prekvapilo, že v rezolúcii chýba inak obvyklá téma ohrozenia slobody médií v Maďarsku. Pred piatimi rokmi v rezolúcii Sargentini sa mediálnej situácii venovalo šesť odsekov. V terajšej rezolúcii sa hovorí všeobecne o slobode prejavu, ale slovo „médiá“ sa v nej nevyskytuje. Neuveriteľné. Prečo? Keby bolo po mojom, vetu zo správy Sargentini o tom, že verejnoprávne médiá zvýhodňujú Orbánovu vládu pred opozíciou, by som zopakoval aj v tejto súčasnej rezolúcii.

Tým sa dostávame ku kurióznej situácii, že ja, ktorý som pred piatimi rokmi Maďarsko bránil, teraz hovorím, že europoslanci mohli za niečo Maďarsko kritizovať aj ohľadne médií. Ale neurobili to.

Dôvod, prečo to europoslanci neurobili, zase nie je až také ťažké uhádnuť. Vyzeralo by to totiž dosť hlúpo, keď si uvedomíme, čo sa so slobodou médií stalo za posledný rok v celom priestore Západu.

Nezabúdajme na vypínanie webov. Nielen tých proruských, ale aj tých „proruských“. A nie v Maďarsku.

Spomeňme si na príbeh novinárky Anny Žitnej v televízii TA3 po tom, čo si pozvala do svojej relácie Tak takto svetoznámeho amerického ekonóma Jeffreyho Sachsa. Najprv nahrávka relácie zmizla z televízneho archívu. Potom Anna Žitná zmizla z TA3.

Jeffrey Sachs nie je žiaden extrémista. Je to svetoznámy ekonóm. Ruskú inváziu na Ukrajinu odsudzuje. Len si dovolí hovoriť o koreňoch tejto vojny aj veci, ktoré sú politickému a mediálnemu mainstreamu nemilé.

A tak ako Jeffrey Sachs nemôže len tak bez následkov hovoriť v TA3, presne tak nedostane priestor v médiách mainstreamu aj inde v Európe. Tak to prosto je.

A u lídra slobodného sveta, ktorým je Amerika, to dnes chodí tak, že Tucker Carlson, ktorého večerná spravodajská relácia v televízii Fox News mala toľko miliónov divákov, o akom sa iným novinárom ani nesníva, príde o miesto, lebo tiež hovorí čosi, čo mainstream neznáša. Takže to, čo hovoril Carlson, teraz nebude vo veľkých amerických médiách hovoriť nikto.

A tá parádna samocenzúra po celom Západe. Diskusie o výbuchu Nord Stream sú tabu.

No uznajte, teraz kritizovať Maďarsko za stav médií? Ešte by niekomu mohlo napadnúť, že práve v tom Maďarsku môžu médiá hovoriť veci, ktoré sa inde hovoriť nemôžu...    

Ilustračné foto: Orbán/FB

A teraz sa pozrime, čo za výčitky v rezolúcii sú.

LGBT, LGBT, LGBT...

Neprekvapujúca výčitka sa týka údajnej diskriminácie LGBT skupín. Presnejšie LGBTIQ+. Všimnite si to hrozivo sľubné +. Viete, čo vás čaká. Počet rodov, pohlaví či sexuálnych konštrukcií stále rastie.

Všetci, čo sa u nás pohrávajú s registrovanými partnerstvami, civilnými zväzkami alebo životnými partnerstvami osôb rovnakého pohlavia, by si mali uvedomiť, že v Maďarsku boli uzákonené registrované partnerstvá už pred dvadsiatimi rokmi za vlády postkomunistickej ľavice. Ale podľa Európskeho parlamentu vraj stále čosi nie je s postavením týchto LGBT skupín v Maďarsku v poriadku.

Kto sa nazdáva, že prijatím registrovaných partnerstiev je nejaký problém vyriešený, mýli sa. Pre ideológov LGBT sa vtedy všetko ešte len začína.

Rezolúcia sa sťažuje na hrozbu diskriminácie LGBT osôb v troch odsekoch explicitne. Koľkokrát sa sťažuje nepriamo, ťažko povedať. Spomína na viacerých miestach aj ohrozenie slobody prejavu pre učiteľov, pod čím máme asi rozumieť aj kritiku maďarského zákona o ochrane mládeže pred propagáciou LGBT ideológie na školách, ktorý zakazuje učiteľom indoktrinovať mládež.

Túto kritiku Maďarska treba odmietnuť, lebo Maďarsko urobilo správnu vec.

Nestačíme sa čudovať, aký rozpínavý Homoland sa z bruselskej pôdy stal.

Krátko sa dotknime ďalších oblastí kritiky.

Ohrozenie akademickej slobody

Rezolúcia viackrát spomína ohrozenie akademickej slobody. Rád by som poznal konkrétne prípady jej porušovania, odhliadnuc od dávnejšieho sporu o Stredoeurópsku univerzitu, známou pod prívlastkom „Sorosova“. V takom prípade by som i ja tie prípady Maďarom vytkol.

Len mi tak čosi napadá ohľadne akademickej slobody v členských krajinách EÚ na západ od nás. Čomu by tam musel čeliť na univerzite profesor, ktorý by bránil manželstvo muža a ženy? Čomu by čelili profesori, ktorí by jasne poukázali na nevedeckosť genderovej ideológie?

Myslia si o nás v Bruseli, že nevieme napočítať do päť?

Policajné násilie

Rezolúcia kritizuje „nárast nadmerného použitia sily a svojvoľného zadržiavania zo strany maďarskej polície počas nedávnych protestov“. Odvoláva sa na nezávislé médiá a tretí sektor.

Európskymi médiami žiadne správy o nadmernom policajnom násilí v Maďarsku neprebehli, aspoň si nepamätám.

Pamätám si však dobre, a celá Európa o tom písala, že počas protestov „žltých viest“ vo Francúzsku v rokoch 2017/2018 bolo zranených dvetisíc demonštrantov, zahynulo 11 ľudí, päť ľudí prišlo o ruku. Žiadna rezolúcia k tomu nebola.

Podľa EP sa Maďarsko nesmie brániť

Rezolúcia tiež „odsudzuje komunikačné kampane maďarskej vlády proti EÚ“. Podľa europoslancov sa maďarská vláda nemá čo brániť proti útokom, má len mlčať, aj keď s kritikou nesúhlasí.

Ale veď ani Slovensko nenechalo na seba kydať zo strany Európskeho parlamentu minulý rok po tragédii na Zámockej ulici v Bratislave, keď europarlament prijal na podnet poslancov Progresívneho Slovenska rezolúciu. Národná rada SR potom prijala uznesenie, ktorým sa proti rezolúcii EP ostro ohradila.

A teraz korupcia

Veľa kritiky v rezolúcii sa týka korupcie. V rezolúcii čítame, že v narábaní s európskymi fondmi sa vyskytlo v rokoch 2017/2018 celkovo 1 993 rozporov, čím sa Maďarsko zaradilo na šieste miesto v počte takýchto zistených prípadov spomedzi členských štátov EÚ.

Ale veď v poriadku. Nerobím si ilúzie o korupcii v Karpatskej kotline ani inde v Európe vrátane Európskeho parlamentu, o ktorom sa kvôli korupcii europoslancov písalo v Európe viac ako o Maďarsku.

Ktovie, ktorých je tých päť krajín pred Maďarskom a prečo o nich nepočuť.

Zhrňme, čo proti Maďarsku majú

Čo vidíme, keď zhrnieme, čo europoslanci Maďarom vyčítajú? Niektorá kritika je zrejme oprávnená. Taká, ktorá by sa dala vyčítať i iným, ale používa sa len proti Maďarsku. Potom je tu kritika, ktorá je úplný blud a týka sa vecí, za ktoré by bolo treba Maďarsko skôr pochváliť, ako ho kritizovať. Potom sú v rezolúcii výčitky, ktoré sú nafúknuté a zveličené. No a potom sú tam aj úplné taľafatky, aby toho tam prosto bolo veľa.

Keď raz niekto EÚ rozbije, my to nebudeme

Ako sme spomenuli, i Slovensku sa už ušlo, keď na jeseň Európsky parlament schválil rezolúciu k vražde na Zámockej. Pripomeňme, čo okrem iného povedal. Dôkazom „atmosféry nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovania“ je aj to, že slovenský parlament v roku 2014 schválil ústavný zákon o ochrane manželstva muža a ženy. Dôkazom je aj to, že na školách nie je sexuálna výchova. Áno, to povedal.

Nezaškodí pozrieť sa na rezolúciu proti Maďarsku vo svetle tej jesennej rezolúcie proti Slovensku. A uvedomiť si, že majú aj dosť spoločného. Uvedomiť si, že stav, keď Európsky parlament vyslovuje o členskej krajine nehoráznosti, nemožno prejsť len tak bez povšimnutia.

Komplikovaný vzťah medzi Slovenskom a Maďarskom je jedna vec a solidarita v situácii, keď obe krajiny čelia podobnému problému, je zase vec druhá. Preto sa teraz treba Maďarska primerane zastať.

Stav, keď Európsky parlament trestá členskú krajinu už rutinným spôsobom, je nebezpečný. Nakoniec môže ohroziť i samotnú EÚ. Ale ak k tomu ohrozeniu dôjde, nebudeme to my na východe, čo sme to ohrozenie spôsobili.