Bývalí spolužiaci sa stretli po neuveriteľných 55 rokoch. A mali si čo povedať

Absolventi školu navštevovali v rokoch 1964 – 1968. Do triedy chodilo 42 študentov, vystriedali sa dve triedne učiteľky, pochovali 9 spolužiačok a 8 spolužiakov. Zvyšok triedy sa stretáva pravidelne dvakrát či trikrát do roka. Ako na stredoškolské roky spomínajú po 55 rokoch?

Agnesa Gerhátová priznala, že aj po polstoročí sa všetci majú stále radi a na spoločné stretnutia sa vždy veľmi tešia. Spomenula si aj na vtipný zážitok: „So spolužiačkou Hanou Šatkovou sme si povedali, že keď zmaturujeme, pôjdeme bosé zo školy na stanicu. Aj sme išli,“ zasmiala sa.

Ľudmila Igazová, ktorá stretnutia triedy pravidelne organizuje, prezradila, že na stredoškolské roky rada spomína. „Boli to úžasné roky. Trieda bola super, boli sme výborný kolektív. Bolo nás strašne veľa, žije nás už len 25. Niktorí sa dnes zo zdravotných dôvodov nemohli dostaviť.“ Organizátorka uviedla, že si za tie roky so spolužiakmi vytvorili pekný zvyk – stretávajú sa na Veľkú noc, počas Vianoc a na jeseň. „Toto je prvýkrát, čo profesorky nie sú s nami,“ dodala.

Ako udržali kolektív pokope takú dlhú dobu?

„Úžasne sme si rozumeli,“ prezradila Igazová. „A stále si rozumieme. Stačí zavolať a každý sa teší, ako keby to bolo naše prvé stretnutie.“

Bohumil Obert si tiež rád zaspomínal: „Vždy sme spolu vychádzali ako jeden kolektív.“ Vtipných príhod má plné vrece. „V šesťdesiatom šiestom sme boli v Petrohrade na chmeli. Jeden deň sme so spolužiakom zdrhli do Ašu. Z Ašu sme išli stopom do Teplíc. Keď sme v pondelok prišli do školy, obidvaja sme boli zarastení. Keď nás zástupca zbadal s tými dlhými vlasmi, nechcel nás pustiť dnu. S Jankovským sme pol dňa sedeli pred školou na lavičke, potom sme sa museli ísť dať ostrihať a až keď sme prišli ostrihaní, zástupca nás pustil do školy.“

Spomienky predsedníčky triedy

A ako na stredoškolské roky spomína predsedníčka triedy? „Keď boli maturity, organizovala som všetko ohľadom pohostenia. Triedna mi povedala, že ešte nie som na rade, ešte nepôjdem odpovedať, tak som chystala ďalšie občerstvenie. Zrazu za mnou prišla, že už odpovedať idem. Ani som nevedela, aký predmet vlastne je. Sotila ma do triedy a moja prvá myšlienka bola: ‚Všetky sú vystrojené a ja maturujem v zástere‘,“ smiala sa Helena Kozeleková. Nakoniec zmaturovala na jednotku. „Máme životný elán a chuť stretávať sa,“ uzavrela.

Významné mená

Pripomenuli aj pár významných spolužiakov. Absolventi IV. A pracovali na úradoch, dvaja na colnici, jeden bol významný funkcionár na Akadémii vied, ďalší na právnickej fakulte v Bratislave. V Trenčanoch možno zarezonuje meno Miroslav Gajdúšek, ktorý bol dlhé roky riaditeľom TOS-ky a Zlatokovu. „Keď sa Miro v triede postavil, už vtedy vyzeral na generálneho riaditeľa,“ so smiechom uzavrela Helena Kozeleková.