AfD sa v prieskumoch vyrovnala Scholzovej SPD. Inštitút financovaný vládou ju navrhol zakázať

V Nemecku po správe ľudskoprávneho inštitútu ožívajú debaty o zákaze protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko. Deje sa tak v časoch, v ktorých dosahuje rekordnú verejnú podporu. Nápad sa však nepozdáva ani niektorým konkurenčným stranám.

Alice Weidelová, líderka parlamentnej frakcie AfD, a Tino Chrupalla, federálny predseda AfD a líder parlamentnej frakcie AfD. Foto: Profimedia.sk

Alice Weidelová, líderka parlamentnej frakcie AfD, a Tino Chrupalla, federálny predseda AfD a líder parlamentnej frakcie AfD. Foto: Profimedia.sk

Pravicová protimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (Afd) by mala byť zakázaná. Vo svojej analýze z tohto mesiaca to konštatuje Nemecký inštitút pre ľudské práva (DIMR). Ide o jeden z najnovších príspevkov do debaty o zákaze tejto druhej až tretej najsilnejšej strany v krajine.

Inštitút argumentuje, že podmienky na zákaz AfD sú splnené, pričom uvádza, že strana už podniká „aktívne a plánované kroky na realizáciu svojich rasistických a pravicovoextrémistických cieľov“.

V správe sa ďalej konštatuje, že AfD pracuje na posunutí hraníc toho, čo možno verejne povedať, a to takým spôsobom, aby si ľudia zvykali na jej národnoetnické a údajne rasistické postoje.

Analýza vo všeobecnosti hovorí, že AfD sa snaží odstrániť záruky zakotvené v článku 1 nemeckej ústavy. V tomto ustanovení sa doslovne píše: „Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Rešpektovať a chrániť ju je povinnosťou každého štátneho orgánu“.

„Pre obranu nevyhnutných základov ľudských práv, a teda slobodného demokratického základného poriadku, je elementárne dôležité, aby sa celospoločensky aj na strane štátu zvyšovalo povedomie o nebezpečenstve AfD a aby štátni a politickí aktéri podľa toho konali,“ možno sa dočítať.

Kritici poukazujú na konflikt záujmov

Kritici a zástancovia strany medzičasom poukázali na to, že DIMR aj napriek deklarovanej politickej neutralite v praxi financuje nemecká vláda, ktorú vedú konkurenčné strany majúce významný motív odstrániť AfD z politickej súťaže.

Takisto upriamujú pozornosť na tvrdenie, že štúdia je neobjektívna, keďže jej autor Hendrik Cremer je členom Nadácie Heinricha Bölla, ktorá je úzko prepojená s konkurenčnou stranou Zelených.

Ide o dlhodobú tému

Apely na zákaz AfD nie sú novinkou a objavujú sa pravidelne. Tie súčasné prichádzajú v tieni prieskumov, ktoré potvrdzujú rastúcu popularitu strany. Podľa najnovších dát by ju totiž volilo až 19 percent respondentov, čím sa dotiahla na úroveň SPD, ktorá stojí na čele kabinetu. V prípade AfD ide o jej rekord.

Jedinou inštitúciou, ktorá by mohla AfD zakázať, je nemecký ústavný súd. Ten v minulosti zakázal iba dve strany, nástupnícku organizáciu NSDAP s názvom Socialistická ríšska strana (SRP) a Komunistickú stranu Nemecka (KPD).

Podľa doterajšej judikatúry je zákaz strany „najostrejšou zbraňou demokratického ústavného štátu proti jeho organizovaným nepriateľom“ a podobne ako inde v demokratickom svete sa po nej siaha len veľmi zriedka.

Z diskusie o zákaze vraj bude AfD profitovať

Hovorca SPD Sebastian Hartmann pre Welt povedal, že AfD je „protiústavná organizácia“ s „rýchlou špirálou radikalizácie“. Prvoradým cieľom podľa neho zostáva dostať AfD do takej politickej pozície, aby už viac nebola zvolená do parlamentu na regionálnej aj spolkovej úrovni.

„Diskusia o zákaze AfD vedie zlým smerom. V konečnom dôsledku z toho profituje iba AfD, pretože sa môže opäť prezentovať ako obeť,“ povedala zasa podpredsedníčka poslaneckého klubu CDU/CSU Andrea Lindholzová.

Líder parlamentnej skupiny FDP Konstantin Kuhle povedal, že by bolo „nesprávnym signálom“ presadzovať zákaz pre súčasné vysoké čísla v prieskumoch AfD. Podľa neho je na ostatných stranách, aby získali späť voličov, ktorí k Alternatíve pre Nemecko prešli.

Jan Korte, parlamentný manažér strany Die Linke, k téme uviedol: „Debata o zákaze strany odvádza pozornosť od skutočného problému, a teda, že proti AfD treba bojovať politicky. Prieskumy AfD vždy stúpajú, keď sa zvyšuje neistota,“ tvrdí.

Skeptickí sú aj experti

Politológ Claus Leggewie, ktorý sa venoval procesu neúspešného zákazu strany NPD, sa k zákazu AfD stavia kriticky: „Zákaz strany nie je účinným politickým nástrojom. (...) Z hľadiska demokratickej teórie je úplne neprijateľné zrušiť stranu, ktorá sedí takmer vo všetkých parlamentoch,“ povedal pre nemecký denník Tageszeitung.

Komunikačný výskumník a politický konzultant Johannes Hillfe je tiež skôr skeptický, či zákaz strany pomôže: „Zákaz krajne pravicovej AfD nevyrieši sociálny problém pravicovopopulistických postojov, ktoré veľmi presahujú stranu. Je zjavným problémom demokracie, keď ľudia z nespokojnosti so súčasnou politikou chcú voliť krajne pravicovú protisystémovú stranu,“ povedal.