Tento obskúrny nápad by sa dal odbaviť mávnutím ruky, ale keďže ide o hlas z tábora, ktorý má vplyv na prezidentku a práve tá štátne vyznamenania udeľuje, treba sa pri ňom na chvíľu pozastaviť.
V prípade Blaščáka ide pritom o dlhodobú agendu. Georgea Sorosa, zakladateľa siete organizácií Open Society Foundation, v ktorej pôsobí, totiž považuje za „skutočného slovenského vlastenca“. V staršom článku pripomína udalosť, ktorá sa udiala krátko po Novembri ´89, keď sa premiér Marián Čalfa stretol so Sorosom krátko pred Čalfovým „prelomovým“ stretnutím s Václavom Havlom, na ktorom súhlasil s jeho plánom voľby prezidenta.
Soros vraj Čalfu presviedčal o potrebe dodržiavať ľudské práva a rokovať o založení nadácie, ktorá by pomáhala pri ich presadzovaní. Blaščák tak Sorosa označil za „prvého filantropa“, ktorý prišiel Československu na pomoc, keďže jeho nadácia bola už od roku 1988 v krajinách bývalého Ostbloku aktívna a podporovala aj disent.
Podobných pomocníkov zo Západu bolo vtedy viac a netreba spochybňovať ich vtedajšie zásluhy. Slovensko podporu Západu potrebovalo. Napriek tomu je dôležité rozlišovať medzi tými, ktorí mali autentický záujem o ľudské práva, a tými, ktorí túto agendu síce formálne podporovali, ale použili ju ako nosič na pretláčanie vlastnej ideologickej agendy, presadzovanie kultúrneho imperializmu a vplyvu západnej oligarchie. Soros patrí jednoznačne do tej druhej kategórie.