Ukrajinský nôž a rómska hudba pri priehrade
Na sociálnych sieťach incident okamžite narástol a nabral emócie. Predtým by sa možno do veci vložili vajdovia alebo nejaká cigánska rada starších, ktorá by sa azda situáciu snažila upokojiť. Tu sa však iniciatívy chopila mladá influencerka, ktorá zvolala protiukrajinskú demonštráciu, na ktorú sa podľa očakávania nabalili rôzne „známe firmy“.
Desiatky tisíc zhliadnutí má aj emocionálna výzva mladej rómskej speváčky, ktorá obvinila vládu, že má na rukách krv Rómov. Keďže do krajiny pustila Ukrajincov. Vraždia našich ľudí, my to tak nenecháme, oznamuje na „influencerskom“ videu rozhorčene mladé dievča v príťažlivom outfite.
Korektní komentátori si predovšetkým všímajú vraj zvláštnu koalíciu, ktorá tým okamžite vznikla, teda Rómov a takzvanej dezolátnej scény. Podľa ich logiky by Rómovia, sami vraj obete útlaku a xenofóbnych či priam rasistických útokov, mali byť a priori na strane slabých, teda Ukrajincov, keď oni sú tiež ako menšina a utečenci slabí.
Ako je možné, že sa Rómovia spájajú s tými, ktorí na nich predtým útočili, pýta sa udivene moderátorka rómskeho aktivistu. Ten jej odpovedá, že je to len časť Rómov, tí menej vzdelaní, ktorých je však veľká väčšina. Aj to je však plod útlaku, pretože Rómom bol odopieraný prístup k vzdelaniu, ergo príčinou rómsko-ukrajinského napätia je opäť majorita. S tým možno súhlasiť, ale s námietkou, že hlavný zločin majority bol, že Rómov zbavila predovšetkým ich spôsobu života. Toho, v ktorom by náš spôsob vzdelania vôbec nepotrebovali. Ale tu je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom.
Možno dúfať, že sa prípad upokojí a azda ani ono rómske nepriateľstvo k Ukrajincom nebude také horúce a naozaj sa netýka všetkých Rómov. Možno sa však obávať, že najviac sa týka tých, ktorí majú najväčší vplyv. Keby na to mali takzvaní sociálni vedci odvahu, ako že ju mať nebudú, je to výborná príležitosť pre prípadovú štúdiu, ako sa v čase sociálnych sietí mobilizujú emócie v prostredí etnickej menšiny, ktorá tým prežíva akúsi negatívnu emancipáciu.
Podobne ako pred pár rokmi v prípade narkomana zabitého políciou v Tepliciach, nešťastná smrť ich príslušníka zdvihne povedomie o ich utláčanej identite a prehĺbi sa predstava o tom, že sú obete zvláštneho zaobchádzania. Teda útlaku, ba pomaly genocídy. Stačí potom celkom málo. Nie sme, našťastie, v Rwande, kde výzvy dídžejov v tranzistore vyvolali genocídu, ale za pozornosť tieto mechanizmy stoja.
Spolužitie nejakým spôsobom narušených menšín, a to sú Rómovia aj Ukrajinci v cudzej krajine, býva vždy do istej miery konfliktné a vždy existujú dôvody nanedôveru. Väčšinoví Česi (gádžovia) tieto citlivosti buď ignorujú, alebo na to hľadia ružovými okuliarmi. Rómska organizácia Romea realisticky priznala, že medzi Rómami nie sú Ukrajinci obľúbení a ich masový príchod nebol a nie je vítaný. Možno vzniesť hypotézu, že to nie je kvôli tomu, ako hovoria rómski aktivisti, že Ukrajinci početne posilňujú bielu majoritu a Rómovia sú tým ešte viac utláčaní. Ale preto, že s Ukrajincami prichádza konkurenčná minorita. Rómovia nechcú prísť o postavenie najdôležitejšej menšiny v krajine a tým aj o možnosť tento „kapitál“ využívať.
Z hľadiska akéhosi riešenia rómskej otázky, teda skutočnej emancipácie a schopnosti postaviť sa na vlastné nohy, by to bolo len na ich prospech. Z hľadiska permanentného stavania sa do úlohy obete je to pochopiteľné: navyše ich v tom mnohí utvrdzujú. Na ich škodu. Aj na škodu bielej väčšiny, s ktorou to pritom tiež nie je práve jednoduché. To si priznajme.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.