Nový typ politického extrémizmu sa volá trantifa. Ide o skupiny transaktivistov, ktoré páchajú alebo vyzývajú na násilie. Za problém ho označila už aj Reem Alsalemová, osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie voči ženám a dievčatám.
Západ začína hovoriť o novom type politického extrémizmu. Jeho názov je trantifa. Tak používatelia sociálnych sietí začali volať skupiny anarchistov presadzujúcich radikálne názory o pohlaví. Názov trantifa je odvodený od známej skupiny antifa, ktorú tvoria ľavicoví radikáli, ktorí legitimizujú násilný boj proti často údajnému fašizmu.
Trantifa je jej súčasťou, pričom jej členovia sú ochotní zastrašovať, obťažovať alebo použiť násilie na to, aby presadili požiadavky transhnutia.
O tom, že táto téma sa stáva čoraz vážnejšou, svedčia aj slová Reem Alsalemovej, osobitnej spravodajkyne OSN pre násilie voči ženám a dievčatám. Tá pre portál Daily Mail uviedla, že „kričiaci transaktivisti“ sú znepokojujúcim a „rastúcim trendom“, ktorý je potrebné začať riešiť.
Témou sa zaoberala už aj Snemovňa reprezentantov
O fenoméne trantify hovoril nedávno pred poslancami výboru americkej Snemovne reprezentantov pre vnútornú bezpečnosť aj Julio Rosas, autor knihy Fiery But Mostly Peaceful (Ohnivý, ale väčšinou pokojný), ktorá je o násilných protestoch hnutia Black Lives Matter. Tie v roku 2020 zachvátili USA.
Rosas tvrdil, že v rámci pokrývania protestov sa stretol aj s mnohými transaktivistami, ktorí pôsobia v rámci hnutia antifa. Podľa neho sa tieto v podstate neformálne skupiny koordinujú prostredníctvom rôznych aplikácií na odosielanie správ. „Transaktivisti sa prikláňajú k týmto extrémne ľavicovým skupinám, pretože zdieľajú ich ideológiu anarchicko-komunistického typu,“ povedal neskôr pre Daily Mail.
Ľudia pôsobiaci v tomto hnutí sa podľa Rosasa pozerajú na USA, ale aj iné štáty, ktoré nepodporujú ich požiadavky, podobne ako ľudia, ktorí hovoria o systematickom rasizme. Avšak rasizmus v tomto prípade nahrádzajú takzvané transpráva. Ak niektoré štáty prijímajú zákony proti mrzačeniu detí, sú „súčasťou transgenocídy. A oni sa bránia“, tvrdí Rosas.
We caught a bigot who hates the LGBTQ+ movement and doesn’t recognize the #transgenocide is real https://t.co/uirf3cdbHh
— MICHIGAN ANTIFA🟧 🇺🇦🏳️🌈🏳️⚧️🇵🇸 (@MichiganAntifa1) June 11, 2023
Zbitá plavkyňa
Viaceré médiá, ktoré sa téme venovali, ako jeden z posledných prípadov násilia transaktivistov uvádzajú napadnutie Riley Gainesovej. Tá je americkou plavkyňou, ktorá bojuje proti tomu, aby muži, ktorí sa vyhlásia za ženy, mohli športovať spolu so ženami. Incident sa udial počas toho, ako Gainesová podávala svoje svedectvo študentom na univerzite v San Franciscu. Transaktivisti najprv neustále prerušovali jej príhovor a neskôr ju napadli.
Plavkyňa tvrdí, že ju fyzicky napadol muž prezlečený v ženských šatách. Ten ju mal niekoľkokrát udrieť do oblasti hlavy a krku. Polícia ju preto musela chrániť a pred rozvášneným davom ukryť v jednej z miestnosti v budove univerzity. Gainesová v nej napokon strávila až tri hodiny. Plavkyňa neskôr uverejnila na sociálnej sieti video, ktoré zobrazuje atmosféru po jej vystúpení.
The prisoners are running the asylum at SFSU…I was ambushed and physically hit twice by a man. This is proof that women need sex-protected spaces.
Still only further assures me I’m doing something right. When they want you silent, speak louder. 🗣️ pic.twitter.com/uJW3x9RERf
— Riley Gaines (@Riley_Gaines_) April 7, 2023
Témou sa už zaoberá aj spravodajkyňa OSN pre násilie na ženách
Na prípad už spomínanej plavkyne Riley Gainesovej sa pri svojom hodnotení odvolala aj Reem Alsalemová, ktorá je osobitnou spravodajkyňou OSN pre násilie páchané na ženách a dievčatách. Tá bola podľa nej „prepadnutá a zasiahnutá kričiacimi transaktivistami“.
Alsalemová pre Daily Mail povedala, že tento prípad potvrdzuje „rastúci trend, ktorý pozoruje“, v súvislosti s násilím páchaným na ženách, ktoré odmietajú súťažiť s mužmi alebo protestujú proti tomu, aby sa v ženských šatniach či väzniciach nachádzali aj muži.
Úradníci v USA a ďalších západných krajinách, ktorých sa tento problém týka, musia „zabezpečiť, aby bola sloboda prejavu a myslenia, a to aj v otázkach pohlavia, rodu a rodovej identity, chránená a podporovaná“, povedal Alsalemová.
Alsalemová v máji tohto roku vydala k téme aj vyhlásenie. „Som znepokojená tým, že vo viacerých krajinách globálneho Severu sa zmenšuje priestor pre ženy a feministické organizácie a ich spojencov, aby sa mohli zhromažďovať a/alebo pokojne vyjadrovať a požadovať rešpektovanie svojich potrieb na základe pohlavia a/alebo sexuálnej orientácie,“ píše sa v ňom.
Tieto jej slová spôsobili ostrú reakciu aj v transprostredí. Jej výsledkom je petícia feministických organizácií a transaktivistov, ktorí tvrdia, že Alsalemová zneužíva feminizmus a vyjadruje sa v rozpore s ľudskými právami. Preto žiadajú OSN, aby voči nej vyvodila zodpovednosť a zabezpečila zastavenie podobných „škodlivých praktík“.
Na druhej strane, ďalšie feministické organizácie a osobnosti z tohto prostredia spustili petíciu na podporu spravodajkyne.
Podobných prípadov je veľa
Prípadov páchania násilia zo strany radikálnych transaktivistov je pritom ohromné množstvo. Ako informuje Daily Mail, v máji so športom pre vyhrážky transaktivistov skončila americká cyklistka Hannah Arensmanová. Dôvodom bolo, že ju kvôli jej odporu voči súťažiam proti biologickým mužom obťažovali a vyhrážali sa jej rôzne trantifa skupiny vrátane John Brown Gun Clubu.
Už skôr sme na Štandarde písali o prípade Kellie-Jay Keen Minshullovej, ktorá je známa ako Posie Parker a ktorá po celom svete organizuje podujatia s názvom „Let Women Speak” (Nechajte ženy hovoriť). Tú na podujatí v Novom Zélande napadli transaktivisti, ktorí ju obliali paradajkovou omáčkou. Z miesta, kde sa malo podujatie uskutočniť, ju museli policajti eskortovať priamo na letisko. Transaktivisti pritom napadli aj ďalšie účastníčky podujatia.
Podujatie Let Women Speak sa pritom konalo uplynulý týždeň aj vo Viedni a v Ženeve. Druhé podujatie muselo byť kvôli hrozbám zo strany transaktivistov predčasne ukončené.
Skúsenosť s násilím zo strany transaktivistov máme už aj na Slovensku. Tí začiatkom mája napadli pred Národnou radou SR expremiéra Igora Matoviča počas toho, ako poskytoval rozhovor. Jeden z nich mu vytrhol z ruky mobil, ďalší mu vulgárne nadávali.
Najznámejším prípadom násilia zo strany transľudí, ktorý sa môže spájať s radikalizáciou transaktivistov, je masová streľba Audrey Hale, transosoby, ktorá sa narodila ako žena a prechádzala tranzíciou. Tá na základnej škole v Nashville v marci tohto roku zastrelila tri deväťročné deti a troch zamestnancov školy. Manifest, ktorý po sebe zanechala, polícia odmietla zverejniť. O tom, či sa tak stane, napokon rozhodne až súd.
Samostatnou skupinou je neustále zvyšujúci sa počet obrázkov a videí s násilnou tematikou, ktoré na sociálnych sieťach šíria rôzni transaktivisti.
This shirt is now the symbol of a domestic terror movement pic.twitter.com/zVuFViCKZo
— DC_Draino (@DC_Draino) March 28, 2023
Pripomeňme, že FBI odmieta komentovať, či monitoruje násilný transaktivizmus. Je pritom možné, že tajná služba odmieta zverejniť túto informáciu z politických dôvodov. Ak by totiž vyhlásila, že ho monitoruje, mohlo by to vzbudiť nevôľu medzi transaktivistami. Naopak, ak by povedala, že ho nemonitoruje, vyvolalo by to rovnaké reakcie v konzervatívnom spektre či medzi feministkami.
Nezhody sa začali na hudobnom festivale
Feministka Lierre Keithová, ktorá je zakladateľkou Women’s Liberation Front (Wolf), pre Daily Mail uviedla, že nárast transnásilia pozoruje už od roku 2010, keď transaktivisti začali vytláčať feministky z univerzitnej pôdy alebo používať bombové hrozby na to, aby zastavili ich podujatia.
Spory medzi feministkami a transaktivistami sa podľa nej tiahnu od 90. rokov. Spúšťačom bol podľa nej Michigan Womyn’s Music Festival, čo je každoročné feministické stretnutie, na ktoré majú povolený vstup len biologické ženy.
Toto pravidlo podľa nej rozhnevalo transženy, ktoré neďaleko zorganizovali konkurenčné podujatie s názvom Camp Trans. Jeho účastníci neskôr na ženy, ktoré sa zúčastňovali feministického hudobného festivalu, zaútočili a sexuálne ich obťažovali.
„Úprimne si myslia, že proti nim prebieha genocída. Ak si naozaj myslíš, že si vystavený takejto hrozbe, potom môžeš ospravedlniť čokoľvek,“ uzavrela tému Keithová.