Nápad za päť stoviek

Igorovi Matovičovi a jeho fanklubu absolútne závislých osôb sa definitívne nepodarilo presadiť zákon o vyplatení sumy 500 eur za zúčastnenie sa na parlamentných voľbách v septembri tohto roku.

Myšlienka je to zaujímavá, asi ako nápad na odpálenie nálože dynamitu pod dvoma miliardami eur, pretože presne to by to znamenalo pre štátny rozpočet, keby ich parlament rozdal ľuďom.

Peniaze by síce skôr či neskôr skončili v obehu, ale nech mi nikto nehovorí, že by nechýbali napríklad v zdravotníctve a školstve.

Motivácia Igora Matoviča sa zdá byť altruistická – chce, aby sa volieb zúčastnil čo najväčší počet voličov a peniažky chce použiť ako pozitívnu motiváciu.

Pozitívna motivácia býva preceňovaná. Každý autor predsa vie, že najlepšou motiváciou k odovzdaniu textu je deadline, rovnako ako každý šofér vie, že najlepšou motiváciou pre absolvovanie technickej kontroly je vypršanie platnosti tej starej. A pokuta, ak automobil ďalej používa bez nej.

Ak by chcel Igor Matovič a spol. naozaj motivovať voličov k účasti na voľbách, existuje lepší nástroj, ktorý by nielenže dosiahol žiadaný efekt, ale mohol by aj priniesť peniaze do štátnej kasy.

Ako už čitatelia-nevoliči tušia, išlo by o zákon podobný tomu belgickému, kde majú občania povinnosť sa volieb zúčastniť.

Len by sa k nemu dodal paragraf poslanca Matoviča, že sankcia za neospravedlnenú neúčasť by bola napríklad tých 500 eur.

Predpokladám, že televízni politológovia by sa zhodli, že by sa naozaj dosiahla vysoká volebná účasť, možno by niekto dodal, že príjemným bonusom by bolo čiastočné refinancovanie nákladov na voľby, populisti by mohli tvrdiť, že sa im podarilo ušetriť štátu dve miliardy eur...

Samozrejme, takýto osvietený zákon by nemal zahŕňať len parlamentné voľby, ale každé voľby.

Hľa, aký vzostup demokracie na obzore!

Som dokonca presvedčený, že dnešná politická garnitúra by to dokázala obhájiť tradičnými floskulami o zlepšovaní demokratického prostredia a podobne.

Keby chcela, samozrejme.

A som presvedčený aj o tom, že Igor Matovič je ten, kto by dokázal zomknúť celú politickú scénu pre takéto ekonomicky výhodné riešenie.

Keby chcel.

Ibaže by chcel niečo úplne iné.  

Tak či onak, tento môj text treba čítať ako nekrológ o nápade za päť stoviek.