Žiadateľka tvrdí, že bola diskriminovaná a obrátila sa so žalobou na Správny súd v Sofii. Ten sa zas obrátil s prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor Európskej únie (vec C-490/20). Bulharský Správny súd sa domnieva, že tento prípad súvisí s právom pohybu a pobytu podľa práva Európskej únie. Nespochybňuje, že by žiadateľka, jej partnerka, či neplnoleté dieťa mohli žiť v Bulharsku. Obáva sa však, že „odmietnutie vyhotoviť bulharský rodný list by totiž mohlo sťažiť výkon práva dieťaťa na voľný pohyb z dôvodu, že vystavenie bulharských dokladov totožnosti závisí od existencie bulharského rodného listu.“
Bulharský súd sa pýta, či Bulharsko môže za týchto okolností zápis do matriky odmietnuť, alebo naopak má povinnosť vydať bulharský rodný list aj s dvoma matkami, hoci sa to prieči národnej a ústavnej identite Bulharska.
Rozhodnutie v tejto veci bude dôležité aj pre Slovensko, keďže máme veľmi podobnú legislatívu ako Bulhari a hrozí, že Súdny dvor Európskej únie nám ju naštrbí. Obava je na mieste – pred dvoma rokmi Súdny dvor v prípade Coman prinútil Rumunsko, aby na účely pohybu a pobytu uznalo manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v inom členskom štáte. A to aj napriek tomu, že rumunský Občiansky zákonník definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, a dokonca výslovne hovorí, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia sú zakázané, a ak boli uzatvorené v inej krajine, tak sa v Rumunsku neuznávajú. Súdny dvor prinútil Rumunsko uznať toto „manželstvo“ aj napriek tomu, že právo pohybu bolo zabezpečené aj bez potreby jeho uznania.
V týchto dňoch môžu jednotlivé členské štáty zaslať Súdnemu dvoru intervencie, v ktorých sa vyjadria k prejednávanej veci. Je preto veľmi dôležité, aby ministerstvo spravodlivosti a naša zástupkyňa pred súdmi EÚ zaslali intervenciu v ktorej budú žiadať, aby Súdny dvor plne rešpektoval naše rodinnoprávne normy, podľa ktorých je matkou žena, ktorá dieťa porodila, a ktoré neumožňujú zápis dvoch žien ako matiek do matriky.
Slovensko už pred časom dobre intervenovalo v podobnej veci, avšak vo vzťahu k Európskemu súdu pre ľudské práva, čo je súd Rady Európy (nie Európskej únie). Šlo o spor O.H. a G.H. proti Nemecku, ktorý zatiaľ nebol rozhodnutý. Spor spočíva v tom, že v Nemecku sa narodilo dieťa žene, ktorá podstúpila tranzíciu zo ženy na muža a žiadala, aby bola do rodného listu zapísaná ako otec dieťaťa (biologickým otcom bol neznámy darca spermií). Nemecko to odmietlo urobiť, pretože nemecké právo určovania rodičovstva vychádza z rodičovskej, resp. z rozmnožovacej funkcie rodiny. Podľa nemeckého zákona je matkou žena, ktorá dieťa porodila a otcom muž, ktorý mal s matkou určitý vzťah. Zákon má za cieľ dosiahnuť súlad medzi biologickou a právnou realitou. Nemecký ústavný súd sa vyjadril, že úmyslom zákonodarcu bolo priradiť dieťaťu rodičov tak, aby nevznikol rozpor s ich biologickým počatím v podobe dvojmaterstva alebo dvojotcovstva. Slovenská republika tento postoj podporila.
Práve prípad dvojmaterstva je teraz v hre vo veci C-490/20 pred Súdnym dvorom Európskej únie. Lehota na podanie intervencie za Slovensko je do konca tohto mesiaca.
