Ivan Korčok chce kandidovať za prezidenta. Čaká na vyhlásenie Čaputovej

„Rešpektujem úrad hlavy štátu aj pani prezidentku osobne, a nebolo by odo mňa korektné vyjadrovať sa predtým, než akékoľvek stanovisko poskytne ona sama,“ uviedol v piatok Ivan Korčok.

Čakanie na Čaputovú

Podľa zdrojov Štandardu z prostredia bývalej vládnej koalície, ako aj okolia prezidentky, je však dlhoročný diplomat o svojej kandidatúre prakticky rozhodnutý. Pokiaľ súčasná hlava štátu povie, že sa o znovuzvolenie uchádzať nebude, Korčok je pripravený svoju prezidentskú kandidatúru ohlásiť.

Štandard vo štvrtok na základe svojich zdrojov ako prvý informoval, že Čaputová už nebude kandidovať za prezidentku. To, že takto prezidentka uvažuje, potvrdil následne aj Denník N.

Hovorca prezidentky Martin Strižinec reagoval, že Čaputová oznámi rozhodnutie v súvislosti so svojou kandidatúrou začiatkom budúceho týždňa. Pokiaľ by teda v plánoch prezidentky nedošlo k zásadnému zvratu, Zuzana Čaputová dá v najbližších dňoch ambíciám Ivana Korčoka zelenú.

Prijateľný pre SaS, progresívcov aj Kollára

Korčoka ako možného kandidáta na prezidenta spomenul v piatok aj podpredseda SaS Branislav Gröhling. Práve strana SaS ho nominovala na post ministra zahraničných vecí v Matovičovej a Hegerovej vláde. V apríli Richard Sulík ponúkol Korčokovi pozíciu lídra kandidátky SaS do budúcich parlamentných volieb. Ten ponuku odmietol, no vyhlásil, že chce naďalej napomáhať tomu, aby si „Slovensko udržalo súčasné zahraničnopolitické smerovanie“.

Prípadná Korčokova kandidatúra by mala šancu získať širšiu podporu naprieč politickými stranami. Okrem SaS napríklad aj od Progresívneho Slovenska, ktorého predseda Michal Šimečka v nedeľu uviedol, že by s Korčokom nemal problém. Za dobrého kandidáta však exministra zahraničia označil aj predseda Sme rodina Boris Kollár. Korčoka by, naopak, nepodporili Smer ani Hlas. KDH plánuje do volieb postaviť vlastného kandidáta.

Cesta diplomaciou naprieč vládami

Na rozdiel od Zuzany Čaputovej, ale aj Andreja Kisku, by Ivan Korčok nešiel do prezidentského boja ako málo známy a nepopísaný list. Má za sebou úspešnú kariéru v štátnej službe, pričom v rezorte diplomacie začal pôsobiť už v roku 1992. V 90. rokoch bol hovorcom ministerstva zahraničných vecí za vlády Vladimíra Mečiara aj zástupcom slovenskej misie pri NATO počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu.

Ako diplomat pôsobil vo Švajčiarsku, bol veľvyslancom Slovenska v Nemecku a neskôr aj v USA. Štátnym tajomníkom rezortu zahraničia sa stal už v roku 2002 za druhej Dzurindovej vlády a opäť v roku 2015 za vlády Smeru.

Vtedajšieho premiéra Roberta Fica sprevádzal aj na neslávne známych rokovaniach s Angelou Merkelovou či Donaldom Tuskom, na ktorých sa zúčastnila aj štátna radkyňa Mária Trošková – bývalá modelka a exmilenka mafiána Antonina Vadalu. Po parlamentných voľbách vo februári 2020 sa ako nominant strany SaS stal ministrom zahraničných vecí. Robert Fico preto Korčoka kritizoval ako „žoldniera“, ktorý slúžil Mečiarovi, Dzurindovi, Smeru aj minulej vláde. Korčok na tieto obvinenia reagoval slovami, že neslúžil žiadnej strane, ale len Slovenskej republike. Vo funkcii ministra skončil v septembri 2022, keď ho po odchode SaS z vládnej koalície vystriedal nominant OĽaNO Rastislav Káčer.