Do druhej skupiny je zaradený manžel, rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Napríklad druh, resp. družka, nevlastné deti, vzdialenejší príbuzní a podobne. V druhej skupine platí, že ak dedí manžel, má nárok najmenej na polovicu dedičstva a zvyšné osoby dedia rovnakým dielom. Ak iní dedičia v skupine nie sú, dostáva žijúci manžel všetko.

V tretej skupine sú zaradení súrodenci, teda osoby, ktoré majú s poručiteľom aspoň jedného spoločného rodiča. A tiež tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. V prípade, ak z nejakého dôvodu nededí súrodenec, dedia jeho deti, teda deti súrodenca, tzn. synovci a netere poručiteľa.

V štvrtej skupine sú prarodičia a ak niektorý z nich nededí, dedia ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. V prípade, ak niet žiadneho dediča zo žiadnej zo skupín a poručiteľ nezanechal závet, pripadá dedičstvo štátu.

Aj dedenie má pravidlá a postupy

Základným pravidlom podľa Vojčíka je, že prioritne sa dedí podľa závetu a až v prípade, ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákona, teda na základe dedičských skupín. Ten, kto spisuje závet, je zákonom obmedzený len v tom smere, že jeho potomkovia musia dediť, a to v prípade plnoletých potomkov aspoň polovicu ich nároku podľa zákona a v prípade maloletých potomkov celý ich zákonný nárok. V prípade, ak by závet nebol v súlade s uvedeným pravidlom, bol by čiastočne neplatný a potomkovia by napriek tomu dedili.

Príslušný súd po tom, čo sa dozvie o úmrtí poručiteľa, väčšinou na základe oznámenia matriky, poverí notára, ktorý prejedná dedičstvo. Nasleduje tzv. predbežné vyšetrenie, v rámci ktorého poverený notár vykonáva úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje, či netreba urobiť nejaké neodkladné úkony.

V tejto fáze notár väčšinou kontaktuje osobu, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb za účelom zistenia uvedených informácií. Informácie zisťuje aj iným spôsobom, napr. lustráciou katastra nehnuteľností, teda či bol poručiteľ vlastníkom nehnuteľností, ale aj lustráciou Notárskeho centrálneho registra závetov, či poručiteľ zanechal závet, taktiež lustráciou obchodného registra, či bol poručiteľ spoločníkom nejakej spoločnosti, a podobne. Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, dedičské konanie sa zastaví.

Ak sa konanie nezastaví, notár upovedomí potenciálnych dedičov o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca. Odmietnutie dedičstva je neodvolateľné. Pokiaľ sa potenciálny dedič v lehote jedného mesiaca nevyjadrí, platí, že dedičstvo neodmieta.

Keď má notár všetky podklady, zväčša nariadi pojednávanie. Pokiaľ sa dedičia v rámci prerozdelenia dedičstva dohodnú, notár schváli dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva. Ak sa dedičia nedohodnú, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Čo ak chcem odmietnuť dlhy?

Zákon podľa Vojčíka výslovne zakazuje odmietnutie dedičstva len v časti, rovnako nemožno k odmietnutiu dedičstva pripojiť žiadne výhrady, či podmienky. Nemôžete si napríklad nechať byt a odmietnuť splácanie pôžičiek.

Podľa interných štatistík spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika predstavuje priemerná výška dlhu v dedičskom konaní 1 300 eur. Ľudia si často požičiavajú finančné prostriedky, bez toho aby reálne zhodnotili svoju skutočnú finančnú situáciu a schopnosť dlhy splatiť. Neberú do úvahy, aký môžu mať pôžičky vplyv na nich a najmä na ich príbuzných. Potomkovia sa tak môžu vďaka neplánovaným pôžičkám svojich rodičov dostať do zložitých finančných problémov.

„Pomerne často sa stretávame s prípadmi, kedy pozostalí hradia dlhy za zosnulých. Rodina sa snaží zachovať dobré meno a dlh za zosnulého spláca,“ hovorí právny zástupca spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika Jiří Šmída.

Taktiež podľa neho evidujú prípady, keď zadlžená osoba v dedičskom konaní nadobudne majetok, ktorý neskôr speňaží a využije na úhradu svojich dlhov. Dedičstvo sa v tomto prípade stáva lukratívnou možnosťou, ako dlh alebo jeho časť splatiť.

Treba myslieť v rámci konania aj na poplatky

S dedičským konaním sa podľa Tatra banky spája aj niekoľko poplatkov. Základnými sú poplatok pre notára a súdny poplatok za prejednanie dedičstva. Oba závisia od hodnoty dedičstva v čase smrti poručiteľa.

Odmena notára ako súdneho komisára:

– Z prvých 3 300 eur základu: 2 percentá.
– Z presahujúcej sumy až do 16 500 eur základu: 1 percento.
– Z presahujúcej sumy až do 33 100 eur základu: 0,7 percent.
– Z presahujúcej sumy až do 99 500 eur základu: 0,4 percent.
– Z presahujúcej sumy až do 663 800 eur základu: 0,2 percent.

K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár odmenu primerane, najviac však o 50 percent, zvýšiť. Poplatok platí každý z dedičov. To znamená, že ak ich je viac, každý ho zaplatí zo svojho podielu dedeného majetku.

Súdny poplatok za prejednanie dedičstva:

– Do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva: 6,50 eura.
– Do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva: 16,50 eura.
– Nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva: 0,2 percent, najviac 165,50 eura.
– Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom: 1 percento z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať (najmenej 6,50 eura, najviac 165,50 eura).
– Za podanie odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu súdu vo veci samej: 16,50 eura.

Súdny poplatok sa platí len raz, teda stačí, keď ho za celé konanie uhradí jeden z dedičov. Ako radí Tatra banka, mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vzniknúť. Platiť budete napríklad za znalecký posudok, ak by ste si chceli dať ohodnotiť nehnuteľnosť.

Článok pôvodne vyšiel na portáli SITA. Vychádza so súhlasom redakcie.