Záchranári v akcii: Keď aj silní chlapi plačú

Hodnosťou nadporučík Ján Tegelhof chodí do práce na Donovaly, kde je sídlo HZS Veľká Fatra, ale nie je to sedavé zamestnanie. Výjazdy a zásahy v teréne sú častým javom. Na to, aby to človek zvládol, musí milovať hory.

Ján Tegelhof (od roku 1988 dobrovoľný záchranár horskej služby, od 2002 zmluvný záchranár HZS a od 2016 profesionálny záchranár HZS Veľká Fatra) prekonal pri svojej práci veľa rôznych situácii.

„Na zimnom prechode hrebeňom Veľkej Fatry Smrekovica – Borišov, ktorého sa zúčastnilo zhruba 25 ľudí a ktorý som organizoval, sa nám stratil jeden chlap, čo sme zistili až po nejakom čase. Vtedy bolo veľmi nepriaznivé počasie, bol vyhlásený tretí lavínový stupeň. Všetci sme ho začali hľadať. Keďže stopy v snehu ukazovali, že niekto išiel smerom na Smrekovicu, zaradili sme spiatočku, znovu sme vyšli na Ploskú a odtiaľ sme zostúpili na Smrekovicu, kam sme dorazili o druhej hodine v noci po piatich hodinách pátrania. Žiaľ, bez výsledku,“ zaspomínal si pre Žilinský Štandard Ján Tegelhof.

Ráno sa začala hlavná pátracia akcia. Celá skupina horských záchranárov Veľká Fatra plus dobrovoľníci (spolu asi 40) sa snažila nájsť zatúlaného turistu, ale mali sťažené podmienky, lebo situáciu komplikovalo nepriaznivé počasie. Napadlo veľa snehu, bol vyhlásený štvrtý lavínový stupeň a vrtuľník nemohol vzlietnuť.

Bolo to veľmi nepríjemné, celodenná snaha záchranárov nepriniesla vytúžené ovocie. Keď J. Tegelhof prišiel neskoro večer domov a povedal manželke, že strateného muža nenašli, s plačom ho prosila, aby sa ho ešte pokúsili nájsť. Lenže, na tretí deň sa pátracia akcia zrušila, keďže počasie sa neumúdrilo, ale naopak. Bol už vyhlásený piaty lavínový stupeň.

„Bolo to neúnosné, ale napriek tomu som si povedal, že to ešte nevzdám a strateného muža budem hľadať sám. Keď som už bol odhodlaný vyraziť na vlastnú pátraciu akciu, zavolali mi kolegovia, že stratený chlap sa našiel v Ľubochnianskej doline. Síce bol vyplašený, schudnutý, premrznutý, ale hlavne živý. Ani si neviete predstaviť, aký veľký kameň mi padol zo srdca a dokonca mi od dojatia vyhŕkli slzy,“ pokračoval Tegelhof.

Bolo to krásne ukončenie. Zatúlaný turista dva dni bojoval sám so sebou, ale zvládol to, dostal sa do Ľubochnianskej doliny (všetky stopy ukazovali, že bude na opačnej Revúckej strane, čo záchranárov zmiatlo), kde mu už potom členovia HZS pomohli.

„Celú dobu od stratenia turistu som si vyčítal, či sme niečo nepodcenili, či sme na tej mojej akcii nemali vytvoriť v rámci prevencie dvojičky a trojičky. Napokon sa to skončilo šťastne, za čo som veľmi rád. Odvtedy si už pri organizovaných výstupoch dávam pozor, nikto nemôže byť ani chvíľu sám, ale vždy musí mať niekoho pri sebe,“ dodal Ján Tegelhof.

(2. časť článku uverejníme nabudúce)