Trenčania kritizujú samosprávu za oneskorené kosenie. Mesto sa bráni. Ako to v skutočnosti je?

Zeleň má v mestskom prostredí bezpochyby neodmysliteľný význam. Stromy, kríky a tráva pomáhajú čistiť vzduch od emisií a baktérií, redukovať hluk a najmä udržiavať miernu teplotu vzduchu, na rozdiel od rozpálených ciest a budov. Trávnaté plochy tiež zlepšujú vsakovanie dažďovej vody do pôdy, čo je dôležité napríklad pre udržanie hladiny podzemnej vody.

V prípade nedostatočnej starostlivosti o mestskú zeleň a nedostatočného kosenia sa však môže presadiť agresívne rastlinstvo, ako napríklad palina, ambrózia a iné odolné druhy. Nevadí im suché počasie ani horúčavy, sú schopné prežiť aj mimoriadne zaťažujúce podmienky. Okrem toho produkujú alergény, ktoré spôsobujú problémy mnohým ľuďom, nehovoriac o komplikovaných prechádzkach s domácimi miláčikmi či o tom, že plochy plné burín poskytujú ideálny úkryt rôznym hlodavcom a kliešťom.

Na všetky spomenuté fakty už niekoľko dní intenzívne upozorňujú Trenčania v diskusiách na sociálnych sieťach. Problém ale nevznikol neochotou samosprávy. Podľa Eriky Ságovej, hovorkyne mesta, prvé kosenie verejnej zelene v meste sa začalo v mestskej časti Sever 4. mája, o týždeň neskôr na Juhu a od 15. mája v mestskej časti Stred a Západ. Pomerne veľké množstvo daždivých dní však práce spomalilo.

„No i tak sme nespokojní, ako pomaly postupovalo kosenie na Severe a Západe. Za porušenie zmluvy, teda nedodržanie termínov v mestskej časti Západ a Sever, si uplatňujeme pokutu. Požiadali sme dodávateľa o okamžitú nápravu. Aktuálne pripravujeme nové verejné obstarávanie, kde chceme zmeniť nastavenie zmluvy a povinnosti dodávateľa, aby v budúcnosti bolo jej plnenie kvalitnejšie,” uviedla pre redakciu.

V časti parku pod Juhom sa však mesto Trenčín zapojilo do celosvetovej iniciatívy Máj bez kosenia. Cieľom tohto projektu bolo umožniť vytvorenie biotopu a zabezpečiť potravu pre opeľovače na začiatku sezóny. „Je to obzvlášť dôležité hlavne v mestách, kde sú zdroje kvetov obmedzené. Pásy vedľa chodníkov v parku kosíme,” doplnila Ságová.

Kosiť či nekosiť? To je otázka

Podľa Milady Eštókovej, vedúcej Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR, je z pohľadu hygieny životného prostredia vhodné pristupovať k údržbe zelene z dvoch hľadísk. Pre alergikov má pravidelné kosenie výhodu z dôvodu minimalizácie tvorby peľu. 

No z hľadiska ochrany biodiverzity je vhodné mozaikové kosenie a zachovanie určitých nepokosených ostrovčekov a pásov pre ochranu hmyzích spoločenstiev. 

„Ak sa to robí profesionálne, t. j. odstraňujú sa alergénne druhy, ako napr. palina či ambrózia, ktoré patria medzi najsilnejšie jesenné alergény, rôzne druhy tráv a podporuje sa výsadba pôvodných menej alergénnych druhov, je možné dosiahnuť určitý súlad medzi ochranou zdravia alergikov a podporou biodiverzity a jej ekosystémových služieb, ako sú podpora miestnej mikroklímy, vodozadržiavacia funkcia, biotop pre živočíšne druhy atď.”, vysvetlila skúsená odborníčka.

Aj Janka Lafférsová z Oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ pre našu redakciu potvrdila, že pravidelné kosenie pomáha znižovať výskyt peľu v ovzduší, ale nie vždy je správne manažované. Pokosená tráva totiž často ostáva na mieste viac dní a peľ sa uvoľňuje do ovzdušia aj z peľníc trávy ležiacej na zemi. 

„Každé kosenie podnecuje trávu do ďalšieho kvitnutia a pokiaľ sa realizuje, až keď tráva začína znova kvitnúť, prispieva to k predlžovaniu peľovej sezóny tráv, ktorých peľ sa vyskytuje v ovzduší dlhšie obdobie v alergiologicky významných koncentráciách. Kosenie v mestách by preto malo mať profesionálny manažment,” myslí si Láffersová.

Je teda potrebné zvážiť rôzne faktory a nájsť k tejto problematike vyvážený prístup v rozsiahlejšej diskusii. Podľa odborníkov je však možné upraviť kosenie a starostlivosť o zeleň tak, aby sa minimalizovali negatívne dopady, ako sú alergie, šírenie škodcov či estetické problémy, a zároveň sa zachovali environmentálne výhody zelene v mestskom prostredí.