Progresívci v poloprázdnej sále v Nitre: Desia nás ľudia, ktorých desí naša ideológia
Druhý zo série predvolebných mítingov Progresívneho Slovenska, ktoré putujú po krajine, nazvalo hnutie "Budúcnosť viery z pohľadu troch generácií". Panelovej diskusie sa zúčastnili Ondrej Prostredník, Lucia Plaváková a Natália Heriban.
Do miestnosti kultúrneho centra na pešej zóne v Nitre, kde sa míting konal, by sa zmestila približne stovka ľudí. Pravda, mnohí by museli stáť, no keď občania chcú, tak sa pomestia. V stredu 21. júna ostala však prázdna aj polovica pripravených stoličiek. K nízkej účasti mohlo, aj nemuselo, prispieť počasie, ktoré v rozpálenej Nitre atakovalo 33 stupňov.
Čo sa týka veku, v súlade s duchom podujatia účastníci skutočne patrili do troch rôznych generácií. Majstrovstvá Progresívneho Slovenska v nekonkrétnosti prišli na vlastnej koži zažiť dôchodci, ľudia stredného veku aj 20-ročná mládež.
Moderátorka začala diskusiu kontroverznou otázkou. Vlastne, naopak. "Prečo je dôležitá medzigeneračná diskusia?" spýtala sa mladá žena troch kandidátov na zvolenie do parlamentu. Odpovede boli rovnako relevantné ako úvodná otázka.
Nepríjemní Slováci a des z klimatickej krízy
Viac slov si zaslúži ďalšia časť podujatia, ktorá bola o štipku zmysluplnejšia. Moderátorka sa zúčastnených spýtala, aké sú najzávažnejšie problémy ich generácie.
Šesťdesiatnik Prostredník, ktorý do roku 1995 v Nitre pôsobil ako evanjelický farár, sa posťažoval na nedostatok porozumenia medzi ľuďmi na Slovensku. Sme vraj v porovnaní so západniarmi menej prívetiví a nahnevanejší.
Moja rovesníčka Lucia Plaváková (ročník 1984), advokátka, ktorá sa identifikuje ako ľudskoprávna aktivistka, za najväčší problém svojej generácie označila strach o budúcnosť našich detí. Tá je podľa tejto bojovníčky za práva LGBT ohrozená vojnou na Ukrajine a klimatickou krízou. Následne Plaváková "vyrazila publiku dych" tvrdením, že "je dôležitý vývoj k lepšej budúcnosti".
Tretia panelistka, 24-ročná Natália Heriban, sa tiež s Nitrou podelila o starosti svojej vekovej kohorty. Absolventka rodových štúdií na Masarykovej univerzite v Brne uviedla, že keď sa snaží predstaviť si, ako jej život bude vyzerať o 10 rokov, nevidí nič. Z dlhodobého hľadiska ju najviac "desí" klimatická kríza. Dodala, že v politike sa angažuje kvôli potrebe zachrániť Slovensko.
Vyzývajú na zmeny v cirkvi
Diskutujúci sa neskôr dostali aj k téme kresťanstva. Zhodli sa, že s vierou ako takou nemajú problém. Čo im však vadí, sú postoje katolíckej cirkvi a výroky kresťanských politikov. Prostredník uviedol, že "svet sa posunul a cirkev si to nevšimla". Podľa Plavákovej by táto inštitúcia nemala byť vylučujúca, ale prijímajúca. Zároveň cirkev nemá vyžadovať od všetkých ľudí, ako sa majú správať.
Natália Heriban doplnila, že vďaka štúdiu v Brne si upravila predsudky o ľuďoch kresťanského vierovyznania. Na kresťanstve sa jej podľa vlastných slov páči aspekt pomoci komunite. Dodala, že jej kresťanské spolubývajúce v živote veľmi pomohli. No na Slovensku je podľa nej "stále problém prejaviť kritiku cirkvi".
V duchu podujatia, ktoré sa mohlo volať aj "Nekonkrétne o budúcnosti z pohľadu troch generácií", moderátorka nepokladala diskutujúcim doplňujúce otázky, ani nežiadala o upresnenie vágnych vyjadrení. Preto verejnosť okrem nejasných tvrdení o správaní cirkvi musela pretrpieť ďalších 45 minút floskúl.
Debata sa dostala do abstraktných vôd najmä pri téme ľudských práv. "Ľudské práva sú dôležité, budúcnosť je rovnosť. Hodnota rovnosti je zásadná. Potrebujeme scitlivovať spoločnosť," vyjadrili sa diskutujúce.
Ľudské práva sú to, čo chceme. A o tom sa nediskutuje
Progresívci boli konkrétnejší, keď si predstavili, že by s nimi niekto chcel na tému rovnosti polemizovať. Natália Heriban povedala, že ju desí človek, ktorého desí tvrdenie, že "budúcnosť je rovnosť". Ondrej Prostredník sa vyjadril, že "ľudské práva nie sú vecou dohody, názoru, alebo hlasovania parlamentu". Do diskusie prispel aj názorom, že ľudské práva nemajú byť ani vecou diskusie.
Účastníci, ktorí sa mimochodom zhodli na všetkom, sa zhodli aj v kritike súčasného parlamentu. Ondrej Prostredník naznačil, že zákonodarný zbor neodráža vôľu občanov. Spochybnil tiež, že by parlament mal hlasovať o otázke ľudských práv. Natália Heriban na adresu parlamentu povedala, že jeho zloženie je "najviac homofóbne a agresívne". Lucia Plaváková zároveň predstavila svoju túžbu "priniesť do parlamentu viac kvír ľudí".
Slovo "kvír" použili diskutujúci niekoľkokrát. Neberúc do úvahy ľudí, ktorí sa s týmto slovom nemuseli stretnúť, sa neobťažovali výraz definovať. Po skončení debaty som sa šiestich starších zúčastnených spýtala, či vedia, čo "kvír (queer)" znamená. Štyria slovo nepoznali a dvaja si ani nevšimli, že toto synonymum pre LGBT v diskusii zaznelo. "To je nejaká veverička?" Opýtala sa ma so šibalským úsmevom sivovlasá pani, keď z podujatia odchádzala.
Možnosť položiť panelu otázku som dostala aj aj. Spýtala som sa, čo si myslia o slovách, ako "kresťanisti" a "katoliban". Od dvoch diskutujúcich, Plavákovej a Heriban, som dostala vyhýbavú odpoveď. Tieto termíny vraj samy nepoužívajú, no stretli sa s nimi v komentároch na sociálnych sieťach. Ondrej Prostredník však povedal, že tieto "označenia sú opodstatnené, ak sa ľudia v cirkvi správajú voči menšinám extrémisticky". Dodal, že "to sa deje".
Z publika zaznelo dokopy približne päť otázok. Jediná z nich, v ktorej zaznievala štipka kritiky, pochádzala od muža v dôchodkovom veku. Ten sa diskutujúcich spýtal, čo si myslia o zneužívaní témy ľudských práv na geopolitické boje veľmocí. Odpovede, bohužiaľ, nestoja za zmienku. Ako v prípade iných tém, aj v tejto Progresívcom chýbali vedomosti a schopnosť kritického myslenia.
Okrem týchto nedostatkov PS už dlhšie dokazuje svoju odrezanosť od reality. Nie je prekvapujúce, že jeho stratégie niekoľkonásobne lepšie fungujú v online priestore než vo fyzickom svete. Hnutie, ktorého príspevky na sociálnych sieťach "lajkujú" stovky, nedokáže ľudí osloviť v realite. Nepomôže im ani maskovanie tohto faktu zverejňovaním fotografií z výsekov skutočného publika.
