Strana Hlas sa ocitla v nezávideniahodnej situácii. To, čo jej niekoľko rokov prospievalo, čiže zotrvávať vo vlažnom strede a hrať vždy tak trochu na obe strany, čo vytváralo jej koaličný potenciál a zároveň k nej priťahovalo sympatizantov, to sa pre ňu momentálne stalo pascou, z ktorej nemá účinné východisko.
Nejde o nič menej než o voliča, ktorého preferencie sa menia v závislosti od času a od toho, ako už tesne pred voľbami vníma jednotlivé politické strany. Tieto okolnosti sa totiž výrazne zmenili.
V priebehu volebného obdobia veľká skupina voličov hľadala akýsi kompromis medzi už skompromitovaným Smerom a neschopnou, chaos šíriacou koalíciou. V tomto zmysle sa Pellegriniho strana stala vhodnou voľbou pre množstvo bývalých voličov Smeru a tiež pre istý počet priebežne sklamávaných voličov koaličných strán. Preto Hlas rástol a dlho preferenčne dominoval a v zásade mu na to stačilo iba dobre vyzerať.