Sabotáž hospodárskeho rastu

Veľkým adeptom sú síce vlády, ktoré sa bezuzdne zadlžujú a tým hospodársky rast podlamujú. Ale myslím, že ešte silnejšou palebnou silou na zrušenie ekonomickej prosperity disponujú centrálne banky. Tie totiž ešte priamočiarejšie a rýchlejšie dokážu ovplyvňovať peniaze v obehu, majú teda doslova prst na tepe ekonomiky. A počas posledného storočia to, čo centrálne banky vykonávali, nerobili väčšinou dobre. Vlastne sa dá povedať, že keď ekonomika rástla, tak to nebolo vďaka centrálnej banke, ale práve naopak.

Nehovorím to ako bohapustú teóriu bez praktického využitia. Ide o to, že akonáhle začne byť tá-ktorá centrálna banka príliš aktívna a začne podnikať nezvyčajne výrazné kroky, spozornejte. S veľmi vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote to znamená, že na obzore sú nejaké problémy.

Jedným z najväčších nešvárov centrálnych bánk je to, že reagujú príliš neskoro. Pretože ich kroky majú oneskorenie niekoľko mesiacov, než začnú pôsobiť, musela by centrálna banka vedieť perfektne odhadnúť, aký vývoj bude oddnes o niekoľko mesiacov, aby sa svojím dnešným rozhodnutím trafila presne do správneho ovplyvnenia budúcej situácie. Pokiaľ sa im to nepodarí, výsledkom nie je stabilizácia ekonomiky, ale, naopak, jej ešte výraznejšie rozkolísanie – ešte väčšie spomalenie, keď už spomaľuje, a ešte väčšie prehriatie, keď už zrýchľuje.

A teraz to zarovnajte s prehľadom posledných ekonomických správ: Turecká centrálna banka zvyšuje týždennú reposazbu o 6,5 percentuálneho bodu na 15 percent. Bank of England prekvapuje rastom základnej úrokovej sadzby o 0,5 percentuálneho bodu na 5 percent, očakávalo sa menej. A švajčiarska centrálna banka zvyšuje základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 1,75 percenta (čo je najprimeranejšie a tiež zrejme najrozumnejšie rozhodnutie z tejto prehliadky). Samozrejme, nemusíme vysvetľovať, že hlavnou motiváciou je boj proti inflácii. A to v čase, keď inflácia už celosvetovo dosť razantne spomaľuje.

Vplyv zvyšovaní úrokových sadzieb v plnej miere začne pôsobiť až na budúci rok. A je dosť pravdepodobné, že vtedy už tá časť inflácie, ktorú môže centrálna banka ovplyvniť, totiž „nafúknuté“ útraty, sa úplne stabilizuje. A zostanú v platnosti len tie zdroje inflácie, totiž nedostatkové suroviny, dielce či zelená politika, ktoré centrálna banka žiadnym spôsobom ovplyvniť nemôže. Ak sa do takej konštelácie trafí centrálna banka zvýšením svojich úrokových sadzieb, s infláciou to skoro nič neurobí, ale hospodársky rast to dramaticky zostrelí.

A preto o tom hovoríme.

Z prieskumu svetovej poisťovne pohľadávok Atradius na siedmich trhoch vo východnej Európe vyplynulo, že firmy z východnej Európy vrátane našich sa v budúcom roku najviac boja ohrozenia svojej ziskovosti. Hoci počítajú so zvýšením tržieb, nie sú si isté, či im inflácia umožní premietnuť tento nárast tržieb aj do výsledkov hospodárenia. Inými slovami, podniky sa pripravujú na pokles ziskovosti. A poisťovňa pohľadávok sa pripravuje na rastúcu nedobytnosť pohľadávok, čo je vlastne hlavný zmysel, prečo si robí takýto prieskum.

Ruka v ruke s tým potom idú aj ďalšie javy, ktoré síce nikde nie sú implicitne povedané, ale logicky sa k tomu viažu: Bankám sa v takejto situácii musí zhoršovať kvalita ich portfólií. Finančné trhy musia v ohodnotení cenných papierov začať premietať horšie dostupné peniaze a klesajúcu ziskovosť firiem. A maloobchodné tržby musia zrkadliť neschopnosť firiem držať pri výplatách miezd krok s infláciou.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.