Korčok: Je oprávnený dôvod byť znechutený z verejnej mienky na Slovensku. Elita ale uhnúť nemusí

Bývalý minister zahraničných vecí a možný kandidát na úrad prezidenta Ivan Korčok sa nazdáva, že po predčasných parlamentných voľbách môžu na Slovensku „úplne v pohode“ nastať „východné pomery“ a tvrdí, že „bežný občan musí pochopiť, že Západ dáva šancu na lepší život“.

Ivan Korčok počas diskusie v sídle SaS v stredu 21. júna 2023. Foto: reprofoto Facebook

Politik to uviedol v stredajšej diskusii s názvom Hrozí Slovensku po voľbách izolácia?, ktorá sa zaoberala predovšetkým odklonom od zahraničnopolitického smerovania našej krajiny po voľbách. A to v kontexte súčasnej verejnej mienky a preferencií politických strán, ako Smer, Republika či SNS.

Korčok sa obáva, že v súvislosti s výsledkom septembrového hlasovania môže Slovensku hroziť konfrontácia s európskymi inštitúciami a takisto zmena v postoji k Ukrajine či v chápaní úlohy V4.

„Odkloníme sa od toho, čo ja nazývam liberálna demokracia. Budeme tu vidieť pomery podobné Maďarsku. To opäť môže mať toxický charakter, lebo viacerým v regióne sa to môže páčiť,“ uviedol bývalý šéf diplomacie narážajúc napríklad na krajiny západnej časti Balkánu.

„Tí, ktorí spôsobujú túto dezorientáciu občanov, pri ktorej – poviem trošku príkro – ľudia potom nevedia, čo činia. No tak oni sú zrejme zručnejší komunikátori, tí na tej druhej strane, ako sme my,“ skonštatoval Korčok.

V debate neskôr uviedol, že existuje „oprávnený dôvod“ byť „znechutený“ z verejnej mienky na Slovensku. Podľa Korčoka totiž patríme na Západ, no ľudia tu žijúci to inak vidia a aj sa inak správajú.

Jedna vec sú vraj názory občanov, druhá to, čo spraví elita

„Napriek tomuto stavu verejnej mienky oblasť zahraničnej politiky je tá, kde príde na to, ako sa zachová politická elita. [...] Aj keď prieskumy verejnej mienky sú také, aké sú, tak to nebráni politickej elite neuhnúť v tom, aby bolo úplne zrejmé, kam patríme inštitucionálne,“ pokračoval.

Ako príklad z minulosti, keď takzvaná elita ignorovala verejnú mienku, vyzdvihol napríklad rokovania o vstupe Slovenska do NATO, ktoré sám viedol, a takisto aj prijatie eura v Nemecku, pri ktorom vtedajší kancelár Helmut Kohl ignoroval názory zhruba 80 percent Nemcov, ktorí si, naopak, priali zachovanie marky.

K téme, ako nastavenie spoločnosti zmeniť, sa vyjadril aj nasledovne: „Neviem, či door-to-door [spôsob kampane od dverí k dverám, pozn. red.] presvedčí, ale mám pocit, že bez door-to-door si to hrozne zľahčujeme. Mne sa zdá, že pokúsiť sa o priamu komunikáciu v teréne má vždy zmysel,“ povedal a odkázal na bývalého premiéra Igora Matoviča.

Diskusia bez účasti oponentov sa uskutočnila v stredu v Liberálnom dome v Bratislave, sídle strany SaS. Podľa Korčoka sa jej zúčastnilo 50 až 60 ľudí. Okrem neho diskutovali aj bývalý europoslanec Boris Zala, sociológ Michal Vašečka a poslanec Juraj Krúpa. Úlohy moderátora sa ujal šéfredaktor časopisu Týždeň Štefan Hríb.

Kandidát Korčok?

Po utorkovom avíze prezidentky Zuzany Čaputovej, že sa opätovne nebude uchádzať o dôveru občanov, sa zintenzívnila debata o tom, že kandidovať na post hlavy štátu a nadväzovať na jej odkaz bude práve Korčok.

Exminister však zatiaľ nevie, či v budúcoročných prezidentských voľbách bude kandidovať. Potrebuje čas na rozmyslenie. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na stredajšom tlačovom brífingu.

"Potrebujem čas na to, aby som dôsledne zvážil všetky aspekty, ktoré súvisia s tým, či prijmem prezidentskú kandidatúru," povedal.

Korčok s rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej nekandidovať v budúcoročných voľbách nerátal. Jej dôvodom však rozumie. "Aj hlava štátu je len človek," skonštatoval.

Politik si je podľa vlastných slov vedomý, že spoločnosť chce, aby sa zachovala vysoká miera dôvery voči úradu prezidenta. "Zdieľam spôsob výkonu mandátu prezidentky," dodal.