Zachraňuje Robin Hood Prigožin ukrajinskú protiofenzívu?

Prigožin je biznismen 90. rokov, obdobia „malinovych pidžakov“, „komersantov“, „racketu“ a „OPG“. Dokonca pozná aj väzenie zvnútra a  jeho kódex. Neskôr so svojím cateringovým impériom, a napokon aj žoldnierskym, zažíva kráľovský úspech, priazeň vládnucich elít, miliardové zmluvy so štátom a aj akúsi popularitu u bežných ľudí.

A zrazu riskuje všetko. Len tak, z ničoho nič. Zrazu vidí korupciu a nespravodlivosť, ktorú posledných 30 rokov nevidel. Nenašiel som žiadnu zmienku o filantropických aktivitách Prigožina alebo nejakých projektoch zameraných na zlepšenie života v Rusku. Možno teraz to naňho prišlo a chce meniť svoju vlasť k lepšiemu.

Motivácie

Je to ťažko uveriteľné. Spory s ministrom obrany Sergejom Šojguom a neskôr aj generálnym štábom na čele s Valerijom Gerasimovom sa verejne, výhradne z úst Prigožina, objavovali už dlhšie obdobie. Kritizoval neschopnosť regulárnej armády a nesplnenie svojich očakávaní smerom k svojej žoldnierskej organizácii. Ministerstvo obrany a ani nikto z najvyššie postavených úradníkov Kremľa sa k jeho vyhláseniam veľmi nevyjadroval. Je to črta predstaviteľov Ruska za celé trvanie vojenskej operácie v Ukrajine, keď k otázkam, ktoré ľudia považovali za veľmi vážne, prišlo oficiálne vyjadrenie neskoro alebo neprišlo vôbec.

Motivácie Prigožina sú nejasné a zrejme nie také, ako nateraz verejne prezentuje. Veľmi zaujímavé je aj načasovanie pokusu o prevrat. V čase, keď to s ukrajinskou protiofenzívou ani zďaleka nevyzerá dobre. Kyjev sa napríklad tento týždeň sťažoval, že jeho armáda nepostupuje dostatočne rýchlo, lebo Západ jej nedodal dostatok zbraní. Dalo by sa dokonca povedať, že Prigožin ukrajinskú protiofenzívu zachraňuje.

Za Putina sa postavili takmer všetci

Doma to označujú za nôž do chrbta, aj blogeri, ktorým bola Vagnerova skupina sympatická, vyzývajú na jednotnosť, keďže vojna pokračuje. Vyslúžil si už aj prirovnanie k nacistickému kolaborantovi Andrejovi Vlasovovi.

Nedá sa nespomenúť údajné kontakty Prigožina a Budanovom, šéfom spravodajskej služby Ukrajiny. Pokus o prevrat totiž jednoznačne hrá do karát Kyjevu. Ukrajinské médiá a telegramové kanály prekypujú eufóriou a vidia historickú šancu. No na to, aby Prigožin išiel all-in proti Kremľu, za čo už mu hrozí vlastizrada a v najlepšom prípade doživotie, muselo byť nejaké ubezpečenie, podpora vnútri Ruskej federácie. Zatiaľ ju nemá, podporili ho iba liberálni politici žijúci v exile ako Michail Chodorkovskyj a Garri Kasparov, ktorí v samotnom Rusku de facto žiadnu podporu nemajú. Takáto podpora je skôr bozkom smrti.

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov, patriarcha Kirill, všetci gubernátori, starostovia, predstavitelia nových území a FSB vyjadrili podporu Putinovi. Keď sa pozrieme na reakciu obyčajných ľudí v Rostove, vidíme, že niektorí vagnerovcom kupujú čokolády a podávajú im ruky. Prevažná časť, ako to zatiaľ vyzerá, sa im však snaží dohovoriť alebo ich priamo vyháňa z mesta. Ak Putin ustúpi, prehral. Národ by to videl ako slabosť. Ak vydrží, vyhral, v historickej pamäti Ruska zradcovia nemajú žiadnu šancu.

Akási forma koordinácie v spravodajskej rovine medzi vagnerovcami a Kremľom s nejasným cieľom sa vylúčiť nedá. Z aktuálneho informačného chaosu a sa nedá nič reálne potvrdiť. Čas ukáže, odkiaľ zavial vietor. Prigožin však nie je ani samovrah, ani Robin Hood a nechce byť uznaným teroristom doma v Rusku aj na Západe. Určite má nejakú únikovú stratégiu, uvidíme veľmi skoro, na akú stranu.