Prigožin je biznismen 90. rokov, obdobia „malinovych pidžakov“, „komersantov“, „racketu“ a „OPG“. Dokonca pozná aj väzenie zvnútra a jeho kódex. Neskôr so svojím cateringovým impériom, a napokon aj žoldnierskym, zažíva kráľovský úspech, priazeň vládnucich elít, miliardové zmluvy so štátom a aj akúsi popularitu u bežných ľudí.
A zrazu riskuje všetko. Len tak, z ničoho nič. Zrazu vidí korupciu a nespravodlivosť, ktorú posledných 30 rokov nevidel. Nenašiel som žiadnu zmienku o filantropických aktivitách Prigožina alebo nejakých projektoch zameraných na zlepšenie života v Rusku. Možno teraz to naňho prišlo a chce meniť svoju vlasť k lepšiemu.
Motivácie
Je to ťažko uveriteľné. Spory s ministrom obrany Sergejom Šojguom a neskôr aj generálnym štábom na čele s Valerijom Gerasimovom sa verejne, výhradne z úst Prigožina, objavovali už dlhšie obdobie. Kritizoval neschopnosť regulárnej armády a nesplnenie svojich očakávaní smerom k svojej žoldnierskej organizácii. Ministerstvo obrany a ani nikto z najvyššie postavených úradníkov Kremľa sa k jeho vyhláseniam veľmi nevyjadroval. Je to črta predstaviteľov Ruska za celé trvanie vojenskej operácie v Ukrajine, keď k otázkam, ktoré ľudia považovali za veľmi vážne, prišlo oficiálne vyjadrenie neskoro alebo neprišlo vôbec.
