Návrh, ktorý má bojovať s úbytkom populácie rastlín a živočíchov či za ochranu pôdy, už odmietli dva výbory v Európskom parlamente. Zásadné, opakované hlasovanie však normu čaká vo výbore pre životné prostredie. Podľa kritikov ide o hrozbu pre európske poľnohospodárstvo aj ďalšie odvetvia. Naopak, ministri životného prostredia úniových krajín zámer posvätili aj napriek odporu niektorých štátov.
Európa zápasí s veľkým úbytkom populácie živočíchov a rastlín. Zatiaľ čo ekologické či ochranárske organizácie hovoria o míľniku a za presadenie pravidiel sa možno paradoxne stavajú spolu s desiatkami veľkých biznisových hráčov, ako sú spoločnosti IKEA, Nestlé či Unilever, nariadenie vyvolalo ostré protesty zo strany poľnohospodárov či ďalších zasiahnutých sektorov.
Z obáv kvôli dosahom na poľnohospodárov sa tvrdo proti postavila najsilnejšia ľudovecká frakcia (EPP), ktorá sa usiluje priamo o úplné zamietnutie tejto normy. A spolu s ňou aj frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). „Mám z toho rozporné pocity. Je tam na jednej strane množstvo užitočných vecí, na rozdiel od dekarbonizácie, kde žiadajú veľké obete a neprinesie to v dohľadnej dobe vôbec žiadne výsledky. Tu sú niektoré opatrenia, ktoré môžu priniesť úžitok v nejakom reálnom čase.
Na druhej strane sú tam snahy nabúrať sa do kompetencií potrebného územného plánovania, čo môže byť problematické z hľadiska súkromného majetku. Vyjasnená nie je ani otázka financovania,“ povedal denníku Echo24 europoslanec Alexandr Vondra (ODS), ktorý je členom výboru pre životné prostredie
„Krajiny si budú povinne vypracúvať napríklad nejaké predstavy okolo greeningu miest – to je podľa mňa celkom dobrá vec –, ale keď sa to začne našívať na európsky ‚kabát‘, štáty si určia nejaké čísla, ktoré pozbierajú v mestách a obciach, pošlú Komisii na schválenie a teraz si predstavte, že sa vymení vedenie mesta, ktoré to bude vidieť trochu inak. A hoci bude mať demokratický mandát, bude na veky vekov zaviazané legislatívou,“ vyjadril sa Vondra k možným problémom návrhu. Rovnako je podľa neho problém s nevyriešeným financovaním, keď sa robia rozhodnutia, ktoré predurčujú čerpanie peňazí z rozpočtu v budúcnosti bez toho, aby sa vedelo, koľko to bude stáť.
Okrem odporu v Európskom parlamente sa však k návrhu nestavajú príliš nadšene ani niektoré západné štáty v Rade EÚ. „Je to taká smiešna situácia. Krajiny, ktoré nás roky pranierovali, prečo sme takí opatrní a negatívni k rýchlej dekarbonizácii, typovo Holandsko, Dánsko na jednej strane, Švédsko, Fínsko na druhej strane, sa teraz zrazu čudujú. Pretože pre nich je tá dekarbonizácia výhodná a my na tom strácame, pretože sa nám zdražie lacné uhlie, plyn a podobne, oni majú, naopak, veľa vetra alebo vodných zdrojov a zarobia na tom. Lenže teraz zrazu došlo aj na nich. Kde bude Holandsko, Dánsko obnovovať prírodu pri tej veľkej hustote obyvateľov a intenzívnom poľnohospodárstve? Švédom začali zrazu hovoriť do lesníckeho hospodárenia,“ dodal Alexandr Vondra s tým, že miera odporu a rozdelenia štátov je iná než v predchádzajúcich rokoch.
Nadpolovičná väčšina štátov síce v zásade podporila pôvodný plán Komisie, doplnila ho však o mnoho podmienok, ktoré vychádzali z požiadaviek jednotlivých krajín. Niektoré zo štátov vrátane Nemecka či Česka presadili do textu podmienku, že Brusel bude hľadať finančné prostriedky na obnovu prírodných ekosystémov, ak ich členské štáty budú potrebovať.
„Pre nás je úplne zásadná dohoda na finančných princípoch," povedal český minister životného prostredia Petr Hladík. Komisia by rok po začiatku platnosti normy mala analyzovať finančné možnosti spoločných fondov a možnosti ich využitia pre obnovu prírody. Česko inak patrilo ku krajinám usilujúcim sa o dohodu, na rozdiel napríklad od Holandska či ďalších západoeurópskych štátov. Tie dávali okrem iného najavo obavu o budúcu stavbu veterných či solárnych elektrární, ktoré by mohli ohroziť časť živočíšnych druhov. Výstavba a prevádzka zdrojov obnoviteľnej energie nakoniec získala výnimku z požiadavky na nezhoršovanie stavu prírodných druhov, ktorý platí pre oblasti obnovovaných ekosystémov.
Podľa výsledku nedávneho hlasovania v kľúčovom parlamentnom výbore pre životné prostredie sú sily zástancov a odporcov nových pravidiel približne vyrovnané, k odmietnutiu normy nedošlo o jediný hlas. Ak v Európskom parlamente návrh prejde, budú europoslanci vyjednávať so štátmi o jeho konečnej podobe. Ak nie, výrazne to zníži nádej na jeho prijatie pred voľbami do EP v budúcom roku.
Podľa návrhu Európskej komisie z minulého roka by krajiny Únie mali do roku 2030 na pätine svojich suchozemských i vodných plôch zaviesť opatrenia na obnovu prírodných ekosystémov. V záujme ochrany vymierajúcich druhov aj ľudského zdravia by tiež poľnohospodári mali do konca desaťročia obmedziť využívanie pesticídov na polovicu. Má ísť o prvé celoeurópske pravidlá na ochranu prírodných druhov a tiež zásadnú časť európskeho Green Dealu.
Cieľom nových opatrení má byť podľa exekutívy okrem iného opätovné rozšírenie ubúdajúcej populácie včiel, ochrana pôdy a rozšírenie rozmanitosti druhov na poľnohospodárskych plochách či posilnenie populácie niektorých morských živočíchov. Úniové štáty majú tiež zastaviť úbytok zelených plôch v mestách či odstraňovať prekážky na riečnych tokoch, aby ich do roku 2030 najmenej 25-tisíc kilometrov tieklo úplne voľne.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.