Hrôzy protiofenzívy: Čo s Ukrajinou spraví opotrebovávacia vojna?
Prigožinova vzbura odtiahla pozornosť od diania na fronte, ale to treba rýchlo zmeniť. Najnovšie zábery z ukrajinskej protiofenzívy ukazujú veľké straty na strane Kyjeva. Pokiaľ vojna zostane vyčerpávajúcim opotrebovávacím konfliktom, Rusi zrejme budú v rukách držať čoraz silnejšie karty. Americký profesor medzinárodných vzťahov John Mearsheimer v nedávnom videu upozornil, že vo vojne tohto typu o víťazstve rozhodujú tri faktory.
Vyradené ukrajinské tanky Leopard 2 pri Orechove. Foto: Telegram
|
Ukrajinská ofenzíva zatiaľ stále postupuje pomalým tempom. V pondelok Kyjev oznámil dobytie Rivnopiľu. Je to maličká usadlosť, ktorú v podstate tvorí hŕstka domov na jednej ulici. Leží neďaleko miesta, kde sa Donecká oblasť križuje so Záporožskou. Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajinská armáda pokročila vo všetkých smeroch a pondelok označil za šťastný deň.
Pozoruhodné boli aj vyhlásenia námestníčky ukrajinského ministra obrany Hanny Maľarovej, ktorá povedala, že Rusi mali počas uplynulého týždňa osemkrát vyššie straty než Ukrajinci. Maľarová to povedala v deň, keď Rusi zverejnili zábery výsledkov nedávnych neúspešných útokov pri Orechove v Záporožskej oblasti.
Bez preháňania možno povedať, že Rusi z bojiska pri Orechove spravili vrakovisko západnej vojenskej techniky. Tieto a ďalšie videá zobrazujú masakre ukrajinských síl, ktoré padajú za obeť ostreľovaniu delostrelectvom, útokom samovražedných dronov, navádzaným strelám z útočných vrtuľníkov či nastraženým mínam. Upozorňujeme, že niektoré zábery nie sú vhodné pre maloletých a citlivé povahy.
Rusi mohli mať a pravdepodobne mali väčšie straty ako Ukrajinci v úvodných týždňoch zbabranej invázie. To bolo pred rokom. Postupovali vtedy na ukrajinské mestá v kolónach a minimálne časť z nich verila, že Ukrajinci sa brániť nebudú alebo ich dokonca privítajú. Z omylu ich však vyviedli presné údery ukrajinského delostrelectva a tureckých dronov Bayraktar.
Výrazne iná je však situácia dnes, keď Ukrajinci cez mínové pole útočia na dobre zakopaných Rusov, ktorí majú nielen delostreleckú, ale aj leteckú prevahu. V oboch prípadoch niekoľkonásobnú. V takejto situácii pôsobia tvrdenia Maľarovej o osemnásobných stratách Rusov ako veľmi nereálne.
Dynamiku na ukrajinskom bojisku vo svojej nedávnej prednáške výborne opísal jeden z najvýraznejších súčasných expertov na otázky medzinárodných vzťahov a bezpečnosti, americký profesor John Mearsheimer. Pripomenul, že vojna na Ukrajine sa, podobne ako prvá svetová vojna, zmenila na pozičný opotrebovávací konflikt, ktorého cieľom je nechať vykrvácať nepriateľa.
Rusko vo vojne už primárne nebojuje o územie (aj keď by rado pohltilo aspoň ďalšie štyri východoukrajinské oblasti). Cieľom Moskvy je, ako upozornil aj Viktor Orbán, premeniť Ukrajinu na zrúcaninu, ktorá neposilní Západ.
Pripomeňme, že Mearsheimer už v 90. rokoch predpovedal vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a ako jediný na Západe preto Kyjevu odporúčal, aby si jadrové zbrane ponechal ako odstrašujúci prostriedok proti Moskve. Do nemilosti veľkej časti mainstreamu sa Mearsheimer dostal po tom, ako po prevrate na Majdane a anexii Krymu Ruskom v roku 2014 napísal, že „ukrajinskú krízu“ zavinil Západ. Mearsheimerov argument je, že pokiaľ je strategickým záujmom Ruska udržať Ukrajinu mimo NATO a pokiaľ Západ pomohol Ukrajinu odzbrojiť od jadrových zbraní, tak by už Západ nemal huckať Kyjev do vstupu do NATO a eventuálnej vojny s Ruskom.
Odhodlanie, populácia a delostrelectvo
Vráťme sa však k jeho aktuálnemu hodnoteniu situácie. V opotrebovávacej vojne sú podľa Mearsheimera rozhodujúce tri faktory. Odhodlanie, veľkosť populácie a sila delostrelectva.
Pri odhodlaní bojovať nevidí Mearsheimer medzi Ukrajincami a Rusmi žiadny významný rozdiel. Áno, Ukrajinci sa zo všetkých síl bránia okupácii, drvivá väčšina Rusov však považuje najmä Krym za súčasť federácie a odmieta Ukrajinu v NATO.
Veľkosť populácie hrá v prospech Rusov ešte viac ako hovoria oficiálne údaje. Podľa nich pred vojnou v Rusku (aj s Krymom) žilo zhruba 145 miliónov ľudí, zatiaľ čo na Ukrajine asi 40 miliónov. Rusko by tak malo v populácii prevahu zhruba tri a pol ku jednej. Lenže milióny Ukrajincov po vojne utiekli z krajiny (z toho tri milióny do Ruska) a ďalšie milióny žijú na okupovaných územiach. Podľa Mearsheimera preto môže byť skutočný populačný pomer až päť ku jednej v prospech Ruska.
https://www.youtube.com/watch?v=v-rHBRwdql8
Nakoniec je tu faktor sily delostrelectva. V tomto ohľade sa všetky zdroje zhodujú na niekoľkonásobnej ruskej prevahe. Niektoré hovoria o päťnásobnej, iné až o desaťnásobnej. V opotrebovávacej vojne, kde rozhoduje delostrelectvo, sa pritom stiera zmysel výhody a nevýhody obrancu a útočníka. Napríklad Nemci mali pri ofenzíve vo Verdune počas prvej svetovej vojny menšie straty ako brániaci sa Francúzi.
Pre ukrajinskú armádu je to obrovský problém. Mearsheimer preto predpokladá, že Ukrajinci majú straty minimálne dvakrát vyššie než Rusi. Ako však spomína, niektorí jeho kolegovia z brandže hovoria skôr o trojnásobných či o ešte vyšších stratách v neprospech Ukrajincov. Podobné straty už západným reportérom priznali ukrajinskí vojaci na viacerých častiach frontu. „Nepoznám plány našej vlády, ale vyzerá to na vyhladenie vlastného obyvateľstva,“ hovorí ukrajinský vojak v Bachmute v nedávnej reportáži magazínu VICE.
Problém s ľudskou silou na ukrajinskej strane je pritom očividný. Zo záberov z vojny vidieť, že mobilizované boli aj staršie ročníky a videí, na ktorých násilím odvádzajú do armády mužov na ulici, je už toľko, že ich nemožno prehliadať.
Mearsheimer zároveň zdôrazňuje, že tvrdenia o ruských útokoch v ľudských vlnách nie sú ničím iným než mýtmi, na ktoré neexistujú žiadne dôkazy. Podčiarkol, že Rusi sa, naopak, naučili útočiť v malých jednotkách za pomoci dronov a spomínaného delostrelectva.
Zničená ukrajinská technika na bojisku. Foto: Telegram
Čo si Kyjev nemôže dovoliť
Americký profesor tiež hodnotí, že Ukrajina mala v roku 2022 navrch a mohla teoreticky vyhrať vojnu. Ale po tom, ako Rusko mobilizovalo (a stále skryto mobilizuje pomocou verbovania kontraktnikov, dobrovoľníkov a žoldnierov), sa však karta obrátila. Vidieť to podľa Mearsheimera na dobytí Bachmutu, ktorý Rusko získalo napriek tomu, že Ukrajina do mesta posielala množstvo vojakov. Výpovedná je aj skutočnosť, že Kyjev dlho vyčkával so spustením protiofenzívy.
V takomto svetle možno považovať úspechy aktuálneho ukrajinského ťaženia za prakticky nulové. Pokiaľ Kyjev nedokáže vojnu transformovať na dynamický boj, v opotrebovávacej vojne ho veľmi pravdepodobne čaká porážka.
Pokiaľ má Mearsheimer pravdu, tak pomer strát 2:1 v neprospech Ukrajincov je v situácii, keď krajina bojuje s päťkrát početnejším nepriateľom, katastrofálny.
Jediné čo by takom prípade Ukrajinu mohlo zachrániť, je ruský domáci front – povstanie alebo prevrat, následkom ktorého by bola Putinova vláda zosadená a vojna zastavená.
Akýsi podivný náznak toho sme videli v sobotu počas vzbury vagnerovcov. Ukrajinské sociálne siete zaplavila eufória, ktorá však po uzavretí dohody medzi Kremľom a šéfom Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom rýchlo vypršala. Ruská armáda na Ukrajine zostala bojaschopná.
Domáci front v Rusku však zostáva divokou kartou, na ktorú sa Kyjev spoliehať nemôže.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
