Progresívci chcú posielať ľudí do väzenia za hanobenie rodovej identity. Previnilcom by hrozil až päťročný trest

Progresívne Slovensko tento týždeň predstavilo svoje navrhované opatrenia pre väčšiu rovnosť ľudí bez ohľadu na vzťahovú a sexuálnu orientáciu a rodovú identitu. Hoci sa téma objavila na stránkach viacerých médií aj prostredníctvom agentúrnych textov, jeden podstatný návrh v šume dní zanikol.

O čo ide? Mimoparlamentná strana europoslanca Michala Šimečku navrhuje úpravu Trestného zákona, ktorá by prispela k väčšej ochrane osôb na základe ich vzťahovej a sexuálnej orientácie a rodovej identity.

Progresívci v tomto smere navrhujú doplnenie troch paragrafov. Konkrétne ide o paragraf 140, paragraf 423 a paragraf 424. Najkontroverznejšie zmeny sa týkajú toho prostredného, preto sa v tomto texte venujeme iba jemu.

Čo platí teraz?

Základná skutková podstata paragrafu 423 s názvom Hanobenie národa, rasy a presvedčenia v súčasnosti znie nasledovne:

„Kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.“

Iná situácia nastáva v prípade, ak sa týchto činov jednotlivec dopustí ako člen extrémistickej skupiny či verejný činiteľ, prípadne z osobitného motívu. V tom prípade sa trestná sadzba zvyšuje na dva roky až päť rokov.

Čo má podľa PS platiť v budúcnosti

Po zmenách navrhovaných progresívcami by paragraf 423 znel takto (možno v odlišnom poradí):

„Kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, vzťahovú a sexuálnu orientáciu a rodovú identitu, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.“

Aj v tomto prípade platí, že prísnejšia sadzba môže prísť za predpokladu, ak sa týchto činov jednotlivec dopustí ako člen extrémistickej skupiny či ako verejný činiteľ alebo z osobitného motívu. V tom prípade môže previnilcovi opäť hroziť dvojročný až päťročný trest.

O tom, čo všetko spadá alebo nespadá pod novotvar „hanobenie rodovej identity“, by v konečnom dôsledku rozhodoval súd, ako aj pri všetkých ďalších trestných činoch.

Kto je za to zodpovedný?

Zmeny v ľudskoprávnej oblasti má v strane na starosti predovšetkým advokátka Lucia Plaváková, dvojka na kandidátke pre septembrové predčasné parlamentné voľby po Michalovi Šimečkovi a pred Michalom Trubanom.

Komunikačného oddelenia PS sa Štandard opýtal, čo za hanobenie tohto druhu v strane považujú a či ide napríklad aj o takzvaný „misgendering“ (pomenovanie biologického pohlavia človeka, a nie pomenovanie rodu, ktorým sa sám identifikuje) alebo „deadnaming“ (nazývanie transgender človeka menom, ktoré používal pred tranzíciou).

“Misgendering či deadnaming je v prvom rade za hranicami elementárnej slušnosti. Ak Vás niekto požiada, aby ste ho neoslovovali napríklad Sisa, ale Simona, verím, že to rešpektujete. Nerobiť druhým zle proti ich vôli je predsa základ ľudskosti,“ odpovedala nám Plaváková.

Čo sa týka trestnoprávnej zodpovednosti, trestný čin hanobenia je podľa nej dlhé roky súčasťou nášho trestnoprávneho systému, takže OČTK vraj vedia, ako majú posudzovať konanie, ktoré túto skutkovú podstatu napĺňa.

„Na tom nič nemení ani rozšírenie dôvodov, ktoré pod tento trestný čin spadajú. Podobne ako napríklad v prípade dôvodu príslušnosti k etnickej skupine, nie je každé vyslovenie slova cigáň trestným činom, ale v spojení s inými slovami, ktoré sú k tomu pripojené, môže ísť podľa dnešnej úpravy o trestný čin,“ uzavrela Plaváková.

Nedávno to skúšali sulíkovci

Nejde pritom o úplnú novinku. Plénum Národnej rady SR odmietlo novelu Trestného zákona z dielne SaS v rovnakom duchu len v polovici tohto mesiaca. Medzi navrhovateľmi bola exministerka spravodlivosti Mária Kolíková či jej bývalý štátny tajomník Ondrej Dostál.

SaS v hlasovaní vtedy podporili len Demokrati vrátane Eduarda Hegera, Tomáš Valášek z PS a Zita Pleštinská z OĽaNO. Dokopy bolo za 36 poslancov a proti 38. Väčšina pléna sa zdržala.

„Vo viacerých členských štátoch Európskej únie (ako napríklad Francúzsko, Belgicko, Holandsko či Nemecko) je pritom hanobenie osôb alebo jednotlivca pre ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu a podnecovanie k nenávisti voči takým osobám trestným činom,“ argumentovali vtedy predkladatelia.