Hovorí sa, že cirkev vznikla v slzách svätého Petra potom, ako trikrát zaprel Krista a ozval sa kohút. Alebo aj to, že univerzalita Cirkvi vznikla po spore apoštolov o tom, či majú byť kresťania obrezaní, ako to bolo pri židoch. Práve svätý Pavol presadil, že nie. S menom Petra a Pavla sú jednoducho spojené samotné počiatky cirkvi. A práve preto sú im zasvätené aj mnohé z najdôležitejších chrámov po svete. Vrátane Slovenska.
Mená apoštolov Petra a Pavla sú späté predovšetkým s mestom Rím, v ktorom sa zavŕšili ich životy. Úrad pápeža, ktorý sa už niekoľko desiatok storočí odvodzuje práve od apoštola Petra, nie je však v Ríme jediným pozostatkom po galilejskom rybárovi. Jeho stabilné postavenie medzi kresťanmi pripomína vo Vatikáne predovšetkým monumentálna Bazilika svätého Petra, nachádzajúca sa na rovnomennom námestí.
Bazilika svätého Petra patrí k najznámejším a najväčším sakrálnym stavbám na svete. Na jej mieste stál pôvodne Kostol sv. Petra, súčasný renesančno-barokový chrám ho nahradil až neskôr. Výstavba baziliky sa začala v roku 1506 a trvala stodvadsať rokov. Chrám, ktorý poznáme v súčasnosti, 8. novembra 1626 slávnostne vysvätil pápež Urban VIII. Miesto, na ktorom stojí, bolo však strediskom verejnej úcty ešte pred postavením pôvodného kostola, pretože práve tu sa nachádzal hrob apoštola Petra.
Mimochodom, do hrobu svätého Petra, toho skutočného, sa nedostanete priamo z chrámu, ale svoj vstup má zvonku a môžu ho navštíviť len malé skupinky veriacich alebo turistov. Keďže vstup je obmedzený, lístky si treba s veľkým predstihom objednať. Ľudia, ktorí toto miesto navštívili, nedajú dopustiť na jeho jedinečnosť.
Menej známa a priestorovo skromnejšia – hoci stále veľkolepá – je v Ríme Bazilika svätého Pavla za hradbami. V exteriéri výrazne dominuje kolonáda tvorená stopäťdesiatimi stĺpmi a socha samotného apoštola. Vo vonkajšom priestore nájdeme aj sochu evanjelistu Lukáša, ktorý patril medzi blízkych Pavlových spolupracovníkov na jeho misijných cestách. Vnútri baziliky sa nachádza už „len“ osemdesiat žulových stĺpov, ktoré podopierajú kazetový strop. Nad stĺpmi sú po stranách umiestnené kruhové rámy s portrétmi všetkých pápežov v histórii. Vyobrazenie súčasného pontifexa Františka je ako jediné nasvietené lúčom svetla, čo poukazuje na jeho pretrvávajúci úrad. Vo svete sa s obľubou traduje ničím nepodložená teória o konci sveta, ktorý by mal údajne nastať v momente, keď už nebude dostatok kruhových rámov na ďalšie portréty pápežov.
Spätosť apoštola Petra a apoštola Pavla je viackrát naznačená aj na viacerých nástenných maľbách v chráme. Obaja muži sú vyobrazení po pravici a ľavici samotného Krista. Na jednej z fresiek svätý Pavol ukazuje dole, pravdepodobne na miesto svojho spočinutia. Pavlov hrob sa pod bazilikou skutočne nachádza, čo sa však podarilo potvrdiť až počas pontifikátu Benedikta XVI. v roku 2009.
Nielen Rím je dôkazom nehynúcej úcty voči týmto apoštolom. Medzi veriacim i neveriacim ľudom je známa – dokonca možno známejšia než rímska – londýnska Katedrála svätého Pavla. Tento barokový anglikánsky chrám, ktorý nesie symbolickú Pavlovu pečať, je zároveň sídelnou katedrálou londýnskeho biskupa. Za zmienku stojí aj brazílske veľkomesto São Paulo, ktoré nesie meno misionára z Tarzu. Založenie mesta v 16. storočí sa spája so sviatkom Obrátenia svätého Pavla, čo si však Cirkev pripomína 25. januára.
Apoštoli sa tešia pomerne veľkej obľube aj na Slovensku. Zhmotneným dôkazom je stovka rímskokatolíckych, gréckokatolíckych a pravoslávnych chrámov a – neradno to opomenúť – aj jeden evanjelický kostol, všetky zasvätené práve svätým Petrovi a Pavlovi. V roku 2008 sa stali aj patrónmi novovzniknutej gréckokatolíckej bratislavskej eparchie.
Peter a Pavol sa však v intenciách Slovenska vo viacerých prípadoch vymanili z výlučne sakrálneho ponímania. Ivan Bukovčan názvom svojej drámy Kým kohút nezaspieva vytvoril alúziu na moment Petrovho zapretia. Dramatik však namiesto apoštola vystavuje hraničnej situácii, v ktorej sa odhaľujú skutočné charaktery, skupinu ľudí v priestoroch pivnice počas druhej svetovej vojny. Pavlovo obrátenie sa zase stalo inšpiráciou pre frazeologizmus „stať sa zo Šavla Pavlom“, čím apoštol chtiac-nechtiac obohatil inventár vyjadrovacích prostriedkov slovenského jazyka.
Sviatky, chrámy a ich patrocíniá, devocionálie, dokonca aj skutočnosti vymaňujúce sa z náboženského priestoru, to všetko usmerňuje zrak na konkrétne historické postavy. Ich odkaz či posolstvo by však nemali zostať zakonzervované v minulosti, pretože sú stále plne aktuálne.
Pápež František v homílii z roku 2019 vyzdvihol odkaz apoštolov, keď ich označil ako „svedkov života, svedkov odpustenia a svedkov Ježiša“. Svedkov života, ktorí sa snažili žiť svoj život i vieru najlepším možným spôsobom, aj keď sa obaja dopustili veľkých chýb. Svedkov odpustenia, ktorí uznali svoje previnenia, pokorne prijali Božie veľkorysé milosrdenstvo a napriek svojim slabostiam a omylom konali úprimné pokánie. A napokon svedkov Ježiša, ktorí žijú „príbeh lásky s Ježišom“ a môžu smelo prehlásiť, že už nežijú oni, ale žije v nich Kristus (porov. Gal 2, 20).
Autentický životný príbeh slúži ako prostriedok na naplnenie Ježišovej žiadosti adresovanej Petrovi, keď mu hovorí: „A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32). Pápež Benedikt XVI. na generálnej audiencii 24. mája 2006 označil túto Petrovu úlohu za úspešne vykonanú, keď vraví, že „viaceré obrátenia svätého Petra a celá jeho postava sú pre nás veľkou útechou a veľkým poučením“. Zároveň dodáva, že aj „my, tak ako Peter, sa musíme stále obracať“. Prvý pápež v cirkevných dejinách nám dodáva odvahu a istotu, že úprimným obrátením Boh nikdy neopovrhne.
Posilnením pre kresťanov však bol a stále je aj svätý Pavol. Ako je Peter skalou, na ktorej Kristus postavil svoju Cirkev, tak je Pavol pohyblivým prvkom, ktorý prostredníctvom misií zaniesol náuku postavenú na skale a stálosť vo viere aj medzi ľudí vo vzdialených končinách. Zdanlivo paradoxný vzor spolupráce týchto dvoch apoštolov môže každý kresťan bez protirečenia aplikovať do vlastného života. Stačí sa len oprieť o pevný základ a s odvahou vykročiť zo seba medzi ľudí.
Ak vás dnes ešte čaká návšteva omše, môžete si všetky tieto skutočnosti pripomenúť. Príbeh dnešných dvoch svätcov patrí k jadru kresťanstva.