„V priebehu dejín snívali náboženstvá o tom, že budú mať knihu, ktorú napíše nadľudská inteligencia či nie-ľudská bytosť. (...) O pár rokov môžu existovať náboženstvá, ktoré budú skutočne korektné. Len si predstavte náboženstvo, ktorého svätú knihu napíše umelá inteligencia. O pár rokov to môže byť realita.“
K tejto myšlienke dospel Harari po zmienke o Johannesovi Gutenbergovi, ktorý vytlačil prvú Bibliu v polovici 15. storočia. „Tlačiareň vyrobila toľko kópií Biblie, koľko jej Gutenberg povedal. No nevytvorila ani jednu novú stránku. Nemala vlastné predstavy o Biblii: Je to dobré? Je zlá? Ako sa to má interpretovať? Ako to má človek interpretovať? Umelá inteligencia však môže rozvíjať nové nápady. Môže dokonca napísať novú Bibliu.“
Dobré pre náboženstvo, zlé pre človeka?
Umelá inteligencia potenciál napísať knihu určite má. Podľa Harariho máme prvýkrát v dejinách dočinenia s technológiou, ktorá dokáže robiť samostatné rozhodnutia. Táto ohromujúca skutočnosť by nás však nemala napĺňať len pocitom spokojnosti. Skôr naopak. Rovnako ako jej ďalší premiérový atribút, ktorým je tvorba nápadov. To, čo umelú inteligenciu uspôsobuje na realizáciu veľkých úloh, môže veľmi ľahko diskvalifikovať človeka.
Harari v tom istom rozhovore pripustil protichodné možnosti. Na jednej strane by z pozície ateistu zveril úlohu vytvorenia svetového náboženstva technológií, ktorej nekontrolovaný rozvoj smeruje podľa presvedčeného transhumanistu čoraz rýchlejšie k deštrukcii ľudského rodu. Z obavy o budúcnosť ľudstva preto navrhuje prijatie zákonov zakazujúcich „falšovanie ľudí“, podobne, ako je nelegálne falšovanie peňazí či dokumentov. V kontexte celého rozhovoru vyznieva návrh izraelského transhumanistu na vytvorenie „korektnej Biblie“ pre jedno celosvetové náboženstvo ako protirečenie.
Christian Post pripomenul skutočnosť, že Harari už v predchádzajúcich vyjadreniach nazval Bibliu knihou „mýtov“ a „príbehov“. V stĺpčeku pre britské noviny Guardian zasa kritizoval skutočnosť, že „aj sekulárni“ školáci v Izraeli sa učia o rajskej záhrade a Noemovej arche „dlho predtým, než počujú o neandertálcoch alebo uvidia jaskynné umenie Lascaux a Sulawesi“.
Harari zastáva názor, že dnes sú mladí ľudia „bombardovaní mýtmi a dezinformáciami“, kým on bojuje za spoločnosť, ktorá sa zbaví škodlivých fantázií: „Ak popustíme trochu z našich ideologických a náboženských predstáv, dostaneme základ pre vytvorenie lepšieho sveta pre všetkých.“
Prorok, ktorý sa zľakol následkov svojho náboženstva
Štyridsaťsedemročný absolvent Oxfordskej univerzity je autorom viacerých populárnych kníh: Sapiens, Homo Deus, 21 lekcií pre 21. storočie. Červenou niťou jeho diel je transhumanizmus, ktorý podľa aktuálnej štúdie nemeckej antropologičky a filozofky Anny Puziovej jednoznačne vykazuje črty ideológie (Nadľudia – filozofický výklad antropológie transhumanizmu).
Keďže je Harari dlhodobo označovaný ako „dvorný prorok Silicon Valley“, dajú sa jeho rozporuplné názory vysvetliť v spojitosti s jeho kvázi-náboženskou pozíciou v rámci nového „techno-náboženstva“. Z tohto uhla pohľadu sa jeho kritika tradičných náboženstiev prepája s propagáciou nového – „modernejšieho“. Súčasne sa však Harari musí vysporiadať s negatívnymi následkami tohto progresívneho „náboženstva“ pre človeka, ktoré by podľa neho mohla vyriešiť práve „korektná Biblia a väčšia jednota medzi ľuďmi“.
Čo je nekorektné na/v Biblii?
Harariho nekoherentná argumentácia privádza k otázke, či sa len nesnaží vymyslieť dávno zjavené. Jedným zo skromných cieľov transhumanizmu je vytvoriť dokonalého človeka, ktorý by žil večne. Tento zámer nápadne pripomína ponuku, s ktorou na scénu dejín vstúpilo už pred pár tisíc rokmi kresťanstvo.
Jeho zakladateľom je podľa presvedčenia jeho prívržencov dokonalý Boh a dokonalý človek v jednej Osobe, žije večne a to isté ponúka všetkým záujemcom, ktorí to s jeho nasledovaním myslia vážne. Jeho návod na transformáciu je zachytený v Biblii jednoznačne: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 10,39)
Proces je celkom jednoduchý, len je otočený. V konečnom dôsledku je však výsledok rovnaký. Tak ako sa Boh v Ježišovi Kristovi zjednotil s mojou prirodzenosťou a nezničil ju, tak ani moju prirodzenosť nezničí, ak sa zjednotím s Bohom. Stane sa pravý opak. Je to cesta k dokonalosti; nie však morálnej, ale bytostnej.
Znie to ako vedecko-fantastická utópia pre tretie tisícročie, a pritom má táto ponuka už dvetisíc rokov. Okrem toho je to odskúšané aj na mnohých ľuďoch. Medzi prvými o úspechu tohto „kresťanského experimentu viery“ písal už svätý apoštol Pavol: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2,20)
Kto potrebuje novú Bibliu? Možno ten, kto nerozumie tej aktuálnej. Na jej pochopenie totiž vysoké IQ očividne nestačí.