Hala Pasienky dlhodobo patrí k dominantám športovej zóny, ktorá vyrástla v tejto časti Bratislavy. Výstavbu komplexu športových zariadení iniciovala náhla strata športovísk v Petržalke po jej anektovaní Nemeckom v roku 1938. Na Pasienkoch a Tehelnom poli sú neďaleko seba tiež hokejový a dva futbalové štadióny, plaváreň, Národné tenisové centrum alebo haly Elán a Mladosť.
Inšpirácia v USA
Hala Pasienky sa budovala v rokoch 1959 až 1962 podľa návrhu architekta Jozefa Chovanca v spolupráci so statikom Jozefom Poštulkom.
„Na slovenské podmienky tu bol adaptovaný princíp, ktorý použil v roku 1948 Matej Nowicky na štadióne v Raleigh. Laná, ktoré tvoria zastrešenie, sú uložené v dvoch na seba kolmých smeroch a vytvárajú plochu v tvare hyperbolického paraboloidu. Zavesená je na dvoch parabolických železobetónových oblúkoch a prekonáva rozpon 73,5 x 67,5 metrov. Lanová konštrukcia zastrešenia je hlavným nositeľom architektonického výrazu,“ uvádza Register modernej architektúry Oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
„Hoci podstata originálnosti tejto stavby spočíva v technickej inovatívnosti jej lanovej konštrukcie, architektovi sa podarilo povýšiť technické riešenie na vysokú výtvarnú úroveň. Spojenie techniky nevyhnutne masívnych nosných rámov so subtílnou a elegantnou fasádou, prehľadnosť, vzdušnosť a harmónia vnútorných priestorov, robí z tejto stavby jedno z najlepších diel domácej architektúry prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov,“ dodávajú odborníci.
Hala sa stala obľúbenou a vyťaženou, v roku 1967 hostila basketbalové majstrovstvá sveta žien. O päťdesiat rokov neskôr privítala napríklad ženské majstrovstvá sveta vo florbale. To však už bolo – väčšinou pôvodné – vybavenie v biednom stave. Na aréne sa podpísal zub času. Svoj účel však naďalej viac či menej spoľahlivo plnila, pravidelne sa tu konali športové, ale aj spoločenské a kultúrne podujatia.
Rekonštrukcia bola nutná
Lenže pohľad zvonku na kedysi významnú halu bol už skôr smutný. Architektonicky zaujímavý útvar zostal ošarpaný a oblepený reklamami. Nebolo teda prekvapením, keď sa začalo hovoriť o jej rekonštrukcii. Tej sa napokon chopilo – na tento účel vytvorené – občianske združenie NBC Bratislava. V roku 2020 dostalo na rekonštrukciu dotáciu od štátu.
Prestavba Pasienkov sa v týchto dňoch dostala už do finálnej fázy a blíži sa opätovné otvorenie štadióna.
„Rekonštrukcia športovej haly je v podstate ukončená. Už prebiehajú iba drobné opravy, dorábajú sa detaily. V druhej polovici júla je plánovaný termín kolaudačného konania. Veríme, že do konca leta to zvládneme a na jeseň sa tu už stretneme na športovom podujatí,“ uviedol predseda predstavenstva občianskeho združenia NBC Bratislava Michal Ondruš, ktorého minulý týždeň zvolili tiež za prezidenta Slovenskej basketbalovej asociácie.
Naplánovaná je aj prístavba
Z domovskej haly Interu Bratislava by sa malo postupne stať Národné basketbalové centrum. Časom by malo k štadiónu pribudnúť aj ďalšie zázemie pre športovcov. Po dlhých rokoch neustáleho vybavovania výnimiek bude konečne spĺňať štandardy a riadne kritériá pre organizovanie medzinárodných stretnutí.
„Sme radi, že Pasienky existujú a prinesú nám možnosť bez problémov organizovať medzinárodné podujatia. Vyzerá to presne tak, ako sme si predstavovali. Práce postupovali podľa plánov. Hneď, ako bude dokončená táto časť, verím, že v blízkej dobe bude hotová projektová dokumentácia na poslednú fázu prístavby, ktorá je tiež kľúčovou súčasťou toho projektu, ale na to si ešte budeme chvíľku musieť počkať,“ vysvetľuje Ondruš.
Priestor v hale dostanú, rovnako ako pred rekonštrukciou, okrem basketbalu aj ďalšie športy. Vrátia sa do nej aj podujatia iného charakteru, napríklad koncerty. „Kapacita športovej haly zostáva na približne rovnakej úrovni, ako bola predtým. Je to teda pre šport okolo 3 250 sedačiek, pre kultúrno-spoločenské podujatia je tá kapacita niekde okolo 4 500 miest. Čo sa týka preinvestovaných prostriedkov, bola vyčerpaná dotácia vo výške orientačne 8,46 milióna eur. V tom je zahrnutý absolútne celý projekt.“
Podľa predpokladov by sa prvé basketbalové zápasy mohli hrať na zrekonštruovaných Pasienkoch v septembri či októbri. „Určite hodnota slovenského basketbalu vzrastie spolu s hodnotou tejto športovej haly. Neviem sa dočkať, keď už tu bude búchať lopta. Verím, že ľudí to bude zaujímať, že si tu nájdu cestu, a že budú zvedaví na to, ako to vyzerá,“ zaželal si Ondruš.
Charakteristický tvar zostal, reklamy sa nevrátia
Počas premeny v posledných rokoch sa na Pasienkoch vymenilo prakticky všetko. Prevádzka haly by mala po novom byť úspornejšia. Čo je rozhodne pozitívne, nevrátia sa na ňu reklamné pútače, ktoré ju niekoľko rokov hyzdili. „Celá hala prešla absolútnou rekonštrukciou. Je tu nová vzduchotechnika, nová klimatizácia, nové elektrorozvody, nová celá tribúna, nové sedačky, nová palubovka, nové LED technológie, ktorých je tu požehnane. Možno bolo jednoduchšie postaviť novú športovú halu, ako rekonštruovať Pasienky, ale sme tu,“ potvrdzuje bývalý ligový hráč a reprezentant a v súčasnosti manažér Interu Bratislava.
Čo z pôvodných Pasienkov zostalo, je charakteristický tvar haly. Kritici však upozorňujú aj na necitlivé zásahy do vzhľadu štadióna. Prišiel napríklad o okná, ktoré nahradili na stenu nasadené tmavé sklá. To je oproti pôvodnej, z veľkej časti presklenej budove, výrazná zmena. Na druhú stranu, pravdou tiež je, že okná boli v posledných rokoch pred rekonštrukciou väčšinou zakryté. V lepšom prípade závesmi, v tom horšom reklamami.
„Myslím si, že ten objekt je ikonický nielen pre Bratislavu, ale aj pre celé Slovensko. Je to dominanta mestskej časti a mesta. Jednoducho patrí k tomu mestu. Ani nebolo možné sa hrať s tým, že by sa ten tvar mal zmeniť. Som rád, že sa to zachovalo a myslím si, že ten vonkajší i vnútorný pohľad je atraktívnejší ako kedykoľvek predtým. Ja som určite spokojný a verím, že sa to bude páčiť aj všetkým ostatným,“ uzatvára Michal Ondruš.