Skôr, ako sa tam vyberieme, poďme sa prejsť do mesta. V mestečku so 6-tisíc obyvateľmi na rozlohe 1 400 hektárov by ste na prvý pohľad nečakali toľko zaujímavostí. Môže za ne história. Vrbové, o ktorom sa prvé zachované písomné zmienky datujú do 12. storočia, sa postupne budovalo na remeselnícko-obchodné centrum. Hospodársky rozvoj spomalili turecko-tatárske vpády. V roku 1696 bolo mestu cisárom Leopoldom I. udelené jarmočné privilégium, čo obchodu a remeslám výrazne pomohlo a na povestné Vrbovské jarmoky, ktoré sa konali šesťkrát až osemkrát ročne, prichádzali obchodníci a kupci až spoza Moravy.
V centre upúta vašu pozornosť „slovenská Pisa“, ako zvyknú v bedekroch uvádzať 38 metrov vysokú šikmú vežu-zvonicu, ktorá bola postavená v roku 1835. Atrakciou Vrbového sa stala po dlhotrvajúcich dažďoch v roku 1930, keď sa v premočenej zemi začala odkláňať od zvislej osi, v súčasnosti je to až o 99 centimetrov. Ak sa budete pri nej fotografovať, netreba sa báť, veža bola spevnená betónom a je geodetmi pravidelne monitorovaná. Za ňou sa nachádza najstaršia stavebná pamiatka mesta – gotický Kostol sv. Martina zo 14. storočia s barokovou kazateľnicou zo 17. storočia.
Socha Mórica Beňovského. Foto: Ľubica Tomaštíková/archív
Pre veriacich katolíkov slúži od roku 1992 nový rímskokatolícky Kostol sv. Gorazda, ktorý je postavený už v modernom štýle. Zaujímavosťou je, že základný kameň stavby posvätil pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy na Slovensku. Interiér zdobí nielen bronzový reliéf Gorazda, biskupa a žiaka slovanských vierozvestov, ale aj sochy Cyrila a Metoda v nadživotnej veľkosti.
Na okraji mesta stojí na mieste pôvodného tolerančného kostola od roku 1929 evanjelický kostol. Pri hlavnej ceste, len niekoľko metrov za zastávkou autobusov, vás nečakane prekvapí neprehliadnuteľná a rozľahlá budova synagógy, ktorá bola postavená v roku 1883 v maurskom štýle. Vo Vrbovom žila početná židovská komunita, tvorila až 42 percent obyvateľov mesta, ktorí sa sem presťahovali v 17. storočí najmä z Moravy a neskôr z Viedne. Synagógu až do roku 1942 využívala Židovská náboženská obec. Po vojne sa z nej stal sklad obilia a následne textilu (fabriky Trikota Vrbové), postupne mala rôznych vlastníkov a v roku 2016 ju odkúpilo mesto Vrbové, ktoré začalo schátranú budovu rekonštruovať. „Najskôr bolo treba objekt staticky zabezpečiť proti ďalšiemu poškodzovaniu, robil sa pamiatkársky prieskum, kládla sa nová strecha, aby tam nezatekalo,“ povedal nám Ľubomír Bosák, pracovník odboru kultúry na MU Vrbové. Zároveň dodal: „Návštevníci mesta ešte veľké zmeny nepostrehnú, ale podľa financií, ktoré budeme mať k dispozícii, bude rekonštrukcia objektu pokračovať.“
Židovský cintorín. Foto: Ľubica Tomaštíková/archív
Asi 500 metrov od synagógy sa oproti mestskému cintorínu zachoval aj veľký židovský cintorín oplotený vysokým múrom, cez ktorý miestami vidieť náhrobné kamene, niektoré vo veľmi dobrom technickom stave.
Mesto Vrbové je aj rodiskom viacerých významných osobností (Ján Baltazár Magin, Elo Šándor a iní), spomedzi ktorých je azda najznámejšou osobnosťou Móric Beňovský, cestovateľ, dobrodruh, moreplavec, spisovateľ, vojak a kráľ na Madagaskare. Napriek tomu, že sa niektorí historici dodnes sporia o jeho pôvode (oslavujú ho ako národného hrdinu Poliaci aj Maďari), narodil sa v dome na námestí vo Vrbovom, kde je osadená pamätná tabuľa.
Ľubomír Bosák, spoluautor publikácie Beniovskiana, uvádza hneď niekoľko dôkazov o tom, že Beňovský bol Slovák: „V čase, keď bola úradná reč latinčina, jeho matka si nechala napísať testament, právny dokument, v slovenčine. Po smrti prvého manžela si takisto rozlúčkovú kázeň, čo bolo v tom čase zvykom, nechala vytlačiť pre príbuzných v slovenčine. A v matrike vo Svätom Jure, kde Beňovský študoval na piaristickom lýceu, je takisto záznam o jeho slovenskom pôvode.“ Zrekonštruovaná budova Kúrie Mórica Beňovského v súčasnosti slúži ako kultúrna inštitúcia s historickou expozíciou a sálou na spoločenské podujatia. V neďalekom parku neunikne vašej pozornosti bronzový pamätník so sochou Mórica Beňovského kľačiaceho na dvojmetrovej betónovej zemeguli s reliéfom výjavov z jeho života.
Ak vám po prechádzke mestom zostal ešte čas a rozmýšľate, kam ďalej – do prírody, k vode či na turistiku –, z Vrbového to máte 20 kilometrov na Bradlo, k monumentálnej mohyle Milana Rastislava Štefánika, ktorú určite treba vidieť, ak ste tam dosiaľ neboli. Alebo môžete navštíviť termálne kúpalisko v 10 kilometrov vzdialených Piešťanoch a pochutnať si na typických piešťanských oblátkach. Treťou možnosťou je vybrať sa pár krokov smerom k futbalovému štadiónu na festival Vrbovské vetry.
Už 17. ročník podujatia organizuje spolu so svojím tímom spevák, hudobník, spisovateľ (a abstinent, ako o sebe sám rád dodáva) Braňo Jobus. Práve abstinovanie mu umožnilo začať si plniť sny – hrávať na koncertoch, písať knihy pre deti a realizovať mnohé ďalšie projekty, jedným z nich aj festival Vrbovské vetry. Špecifikom je okrem nezávislej hudobnej scény, ktorej výber a kvalita je vždy na vysokej úrovni (tento rok vás pobavia kapely Mňága a žďorp, Para, Bez ladu a skladu, Chiki-Liki-Tu-A, Pii Jem, Illuse, FeelMe a Karpatské chrbáty), aj sobotný sprievodný program plný bizarných hier, súťaží a recesie, ako sú napríklad Veľká Vrbovská (dostihy „húpacích“ koní) Formula Nula (preteky hračkárskych áut), streľba z poplašnej pištole, vetrobal a iné.
Na nedeľu organizátori chystajú turistickú výpravu k stredu sveta a vesmíru, o ktorej nám Vrbovčan Braňo Jobus povedal: „Detstvo som prežil tu na sídlisku 9. mája, kde sme sa ako deti hrávali od rána do večera, denne vonku. Raz sme v neďalekom lesíku Šípkovec zakopali do zeme malinkého pandrláčika z hry Človeče nehnevaj sa a na tom mieste je v súčasnosti náš milovaný stred sveta a vesmíru. Stalo sa už tradíciou, že sa počas festivalu na toto miesto vyberieme a raz za rok pandrláčika slávnostne na pár sekúnd vykopeme. Pán brat [brat Braňa Jobusa, pozn. red.] bude mať počas výpravy prednášku pre účastníkov o rozprávkových endemitoch, ktoré žijú v týchto čarovných miestach.“ Prvýkrát je nedeľné popoludnie venované deťom v samostatnom programe Huncútko, ktorý zahŕňa predstavenie o stvorení sveta Divadla ZkuFraVon, koncert pre deti Dúhalka, Kto sa nehrá, z kola von a Veselé synkopy v podaní Funny Fellows a Csongor Kassai. Tradíciou a dobrým zvykom je na záver dvojdňového podujatia akcia Upratéka, počas ktorej si všetci účastníci po sebe sami celý areál upratujú. Organizátori zároveň upozorňujú, že na festival Vrbovské vetry je Zlým ľuďom vstup prísne zakázaný. Podľa priateľskej atmosféry, pohody a zábavy, ktorá tu každoročne vládne, sa tento zákaz dodržuje.
Rodinám s deťmi, ktoré hľadajú tip na jednodňový výlet, môže byť užitočná informácia, že cesta napríklad autom z Bratislavy trvá po diaľnici 40 minút a všetky kultúrno-historické zaujímavosti mesta vrátane festivalu sú v dosahu dvoch kilometrov, čo sa dá pohodlne prejsť aj s kočíkom či menšími ratolesťami.
Pre návštevníkov, ktorí by chceli vo Vrbovom stráviť oba víkendové dni, je pripravené stanové mestečko, ktoré je vzdialené od centra mesta aj od štadiónu len niekoľko minút pešej chôdze.